Moja postavička stojí v neidentifikovateľnom prostredí. Dva druhy nič nehovoriach textúr. Na jednej stojím a o tej druhej poviem iba toľko, že je takmer kolmá s tou prvou. Na to sa musím pozrieť bližšie. Pohni sa NERO. Pohol sa. Pomaličky sa naklonil a poomaalýým tulením krokom "beži". Aha, takže to je skala a sneh, a to čo vyzerá ako poletujúce sprajtíky na PSone je akože chujavica. Ako však po tom "snehu" šlapem, diery doňho neurobím. Asi si to šetria pre DX11. Vôbec celé je to umelecky trochu jednoducho poňaté ale poďme ďalej. Animačka. Mosty som za sebou úspešene spálil, iba dopredu je ceste možná. Nová lokácia. Kopa hmly, nejaké stĺpy, scéna je asi tak jednoduchá ako alfa verzia God of War 2 na gameboyi. To asi aby som neztratil prehľad. Mladý komunista v červenom kabáte totiž útočí na prvého imperialistu. Vyzerá to ako pes čo stojí na zadných a čúra pri tom moč s hnisom. Sekám, rúbem, strieľam. Trochu ma mýli kostrbatá animácia, a otáčanie po 45 stupňoch. A kameraman, čo letargicky sleduje všetko možné, okrem toho čo je pred mnou. Teda to čo mam vidieť ja. Dokonané. Tuleň-komunista rázuje ďalej. Je tu Boss time. Strašne sa teším. Súboje s kolosmi v SoTC vraj boli o prde, nekvalitná kamera, nestabilný framerate bla bla. Toto bude niečo iné. Super next gen kvalita s PC polevou najsladšej čokolády. Už sa to na mňa valí. Hm, po psoch tu máme koňa. Rohatý kentaur s ohnivým zadkom. Tak ideme na to. Pribehnem a pižlám mu kopyto, potom sa uhnem a zopakujem to. Toť vsio. Choreografia zložitá na skill a načasovanie.
Skúšam druhú časť dema. Vyzerá to ako v ríme. Pri pohľade na bitmapové tyčky v plote a kilometre BITMAPOVÉHO železného kovania ma prepadne nostalgia. Ako za čias Duke Nukem na 486ke. Ale pozor, zo zeme sa tu diere niečo škaredené, mihotajúce sa, vyzerá to ako tetris s čiernými kockami. Tasím meč, zavreščím a tnem do živého. Je odolný mrcha, a zákerne mení tvar. HP mi klesá, ztrácam vieru, slaný pot sa mi tlačí do oči. Potrebujem pauzu. Po osušení ksichtu zisťujem, že som celý čas bušil do >tieňa<.
S pokorou končím s hraním a prechádzam na tu lepšiu časť. Pre PC exkluzívnych 120 frejmov za sekundu. Utiahnem si opasok a iba tak zo srandy to prepnem do rozlíšenia PS2ky. Roztomilých 640*480 pixlov, a bez AA. Demo beží, kamera švenkuje, na ploche sú štyri hranaté postavičky po 200 polygónov, žiadna fyzika, akcia, efekty .. široko ďaleko. Škúlim na skóre a máme to za 45 bodov !!! Takže moji milí, aby som to zkrátil, na to aby ste boli "rock solid" na 60 fps vám nestačí o 7 alebo 8 generácii modernejšia karta ako to ubožiatko - grafický syntetizér v Ps2ke. Nie, potrebujte natvrdo pretaktovanú NV8800GT, alebo NV9600GT, dve CPU jádra a kopu drzosti. A na tých 120 fps radšej zabudnite.
Záverečné odporúčanie lekára. DMC4 je hra pre panensky čistých 14 ročných herných ignorantov. Pre tých normálnych - ide o desivo nudnú, prežutú, prežitú, neohrabanú, zastaralú akciu so všetkými chybami designu na ktoré si spomeniete. Od kamery, cez vizuál, hratelnosť až po AI. Je to odporný zahnojený relikt jednej prašivej japonskej firmy. Capcom nie je len HIV pozitívna štetka, čo si to rozdáva najprv s vašim fotrom a potom s vami. Tá firma ma penis namiesto nosa a dva vagíny. Za každým uchom jednu. Mozog plný znitých šušňov. A boh stojí pri mne, keď tvrdím, že aj Crysis je lepšie optimalizovaný ako tento budget odpad. Koniec.
No comments:
Post a Comment
**** pre vloženie hypertextového odkazu do komentára použi CSS kód: hyperlink ****