Najlepšia obrana je útok

Poznámka - vysvetlenie mnou používaného hodnotenia sa nachádza na konci článku.

Niečo tak komplikované ako je kvalita vína je možné zhodnotiť až šokujúco podrobným a analyticky presným spôsobom. Dokonca aj tú subjektívnu stránku. Chuť. Keď pozerám na profesionálne recenzie filmov, opery, alebo hudbu - sú vyčerpávajúco adresné. A je radosť to čitať. Človek si skutočne urobí aspoň nejaký obraz, skôr než to vyskúša na vlastnej koži. Za celý svoj život som prečítal viac ako 10 tisíc recenzií na hry. Objektívne tvrdím, že to v drvivej 95% väčšine nemá žiadnu úroveň, profesionalitu, hodnotu. Riadiť sa nimi nemá zmysel. Je to celkom paradoxné, ide predsa o názor na produkt, ktorý stojí viac ako kniha, lístok do opery, alebo do kina. Z čoho nepriamo vyplýva, že rovnako veľká časť hráčov aj tak hraje warez, takže tie recenzie berú také aké sú. Trochu sa pobaviť.

Dnes už vieme aj to, že redakcie sú v úzkom, priam mafiánskom styku s distribútormi týchto hier, a za nejaký ten bakšiš hodnotenie hry upravia, smerom hore. V praxi to vidíme ako hysterický pochod lumíkov na métu 10/10. Viď GTA4 - HALO3 -Bioshock, Mass effect v poslednom čase. Games.tiscali.cz, a jeho blábolenie o Wii Fit. Napriek absolútne nespochybniteľným chybám, odfláknutosti, povrchnosti a celkovému priemeru sa k absolútnym známkam bez problémov dopracujú. Je celkom bežné, že na istých typoch súťaží sa prvé miesto neudelí, ak daný hodnotený predmet nespľňa isté atribúty kvality. To je tá profesionálna etika človeka čo hodnotí. Preto má napríklad vždy rozosmejú názory detských recezentov pod velením svojho pubertálneho šéfa na sajte sector.sk, kde platí politika - ak je v triede plnej štvorkárov jeden trojkár, tak si zaslúži na konci roka jedničku, lebo je z nich najlepší. Žalostný nedostatok skúsenosti, sebakontroly, a infekcie - spievaj pieseň v tóne ruky, ktorá ti ten zhnitý žvanec podala.

Vráťme sa však do tých nevinných časov tesne po revolúcii v 1989, keď z dnešných HALO hráčov ešte nebol nikto na svete. Tí čo už na svete boli, vyrastali na časopisoch ako Exalibur /obrázok vľavo/, neskôr na SCORE. Priznám sa, vždy ma fascinovala schopnosť recezentov ohodnotiť hru v závere s presnosťou na jedno jediné percento. Fascinuje ma, že "grafika" toho tenisu vľavo, je "lepšia" ako toho baseballu vpravo. Čo zavážilo aj pri záverečnom hodnotení. Sic. Aj po toľkých rokoch sa to isté zopakovalo pri známkach v hre Crysis !! Preto sa tak rád vraciam do minulosti, je to poučné. Nikdy som nepochopil hodnotenie v kolonke - nápad. Ak to beriem do dôsledkov, tak úplne prvá tenisová hra na svete vyfasuje jednotku, všetko po nej dvojku. Za toho praotca môžme kľudne považovať starého dobrého Ponga. Score to neskôr doviedla do dokonalosti, tam hodnotili na percento presne všetky hodnotené atribúty. Tam kde Excalibur machroval s "nápadom", score prišlo s toľko omieľanou originalitou - "77%" v adventúre Simon the Sorcerer. Andrew to myslel smrteľné vážne, predsa ovládania tej hry je kópiou Scumm systému fimy Lucas arts. Napadlo ma, že aj strany v knihách sa tiež otáčajú vždy rovnako, nikto nič lepšie nevymyslel. Nie nechcem sa nikomu vysmievať. Design hodnotenie tiež prešiel bolestivým a dlhým vývojom aby sa opäť vrátil na úplný začiatok. God of War pre PSP za 93%, hoplá. Sám už dlho recenzie ignorujem, beriem ich ako malý literárny útvar, kde už oceňujem iba sloh, slovnú zásobu, ftip, sčítanosť, odkazy do minulosti, rozhľad. Diskrepancie medzi hlasmi stoviek hráčov a pár zkorumpovanými redakciami sú obrovské. Sám pre seba škatuľkujem hry do 4 kategórií.

• 4/4: kupuj za každú cenu- hra, ktorá vznikne raz za 2-5-10 rokov, je uznávaným štandardom, ktorému sa chce každý podobať, bardi o ňom skladajú piesne, aj po všetkých tých rokoch je bez problémov kingom, elvisom, bohom. Sú urobené skutočne profesionálne, s láskou, a nadšením, excelujú po každej stránke, obsahujú iba minoritné nedostatky, majú štýl a esprit. Final Fantasy 7, alebo Monkey Island 1 sú takýmito hrami. Bežíte do obchodu, a dajte za ne bez váhania aj ľavú obličku.
  
• 3/4: kupuj za polovicu alebo tretinu bežnej ceny. Hry, ktoré hrajeme, keď "márne" čakáme na úplnú špičku. Dnes sú to tie klasické 6-7/10 mizérie, ktoré po vynásobení bulharskou konštantou končia na známke 8-9/10. Tam, kde zaúradujú prachy, alebo zaujatosť recezenta, aj na desine. Inak však poctivá a rutinérska kvalita. Konzumný štandard.
  
• 2/4: ukradni - hra, ktorú sa neopovážte kúpiť. Požičajte si ju, alebo kľudne zwarezujte. Ide v mojom prípade o špeciálnu kategóriu. Existujú hry, ktoré sú v niektorom svojom aspekte fantastické: majú nejakým omylom úžasnú hudbu, skvelé grafické vychytávky, známe meno dev tímu a podobne. Alebo ste už všetko ostatné v danom žánre prešli. Máte suchoty. Ako hra však stoja za hovno. Nezdráhajte sa, kľudne si tú feature pozrite, alebo to celé prejdite. Je to na vás.
  
• 1/4: uteč, bež ako o život - dnes by ste sa s týmto typom už nemali stretnúť. Nemusím ďalej komentovať.
  

Vo všeobecnosti je dnes kvalita a počet kvalitných hier vyššia ako v minulosti. Je to logické, s rastúcim výkonom predsa odstraňujeme bariéry limitujúce hrateľnosť, AI za zlepšuje, interakcia s prostredím dtto. Designéri-grafici-scenáristi majú k dispozícii ďaleko priateľskejšie vývojové prostredie. Zúfalo sa nám však nedostáva "jednotiek" , tlak na ziskovosť je obrovský, hraje sa na istotu. Na rýchlokvasný priemer. Zábavnosť hry je nákladnejšia ako jej technická úroveň, preto sa ignoruje. Hra za hrou nenápĺňa očakávania. Generujú však nebývalé kvantá peňazí, takže je to s úsmevom tolerované. Dnešné zmagorené deti s vymytým mozgom. CoD4 je knižne typický príklad. Kašlite preto na hodnotenia hier, dnes máme internet, tlačte na vývojárov, hodnoťte vy ich a vydupte si tú kvalitu, ktorú chcete dostať. Nech vás podplatené redakcie nepresviedčajú o úžasnosti hier B katégorie. Evolution Studios /Motostorm/ bol denne bombardovaný požiadavkami hráčov do druhého dielu, rovnako ako Bungie po druhom diely HALO. Vieme ako dopadlo HALO3, a črtá sa nám ako to bude to s Motostorm 2. Jednotka na obzore.