3DO

Sú vianoce roku 1994, a ja ako autíčkar som slintal nad báječným prvým dielom Need for Speed série debutujúcim na novej "CD" konzole 3DO /vypustená v jeseni 1993/. Podľa všetkých herných recezentov sa tu v jednom bode stretla skvelá hrateľnosť, nádherná a plynulá grafika, parádne filmečky. Podobný killer app titul ako Daytona USA pred rokom na veľkých automatoch. Doom, Road Rash,Captain Quazar, Samurai Showdown, Out of This World ,Star Control 2 /adventúrna scifi RPG, kvalitou konverzie prekonala aj PC originál/, FIFA international soccer /pre 6 hráčov/. 3DO bola technologicky mimoriadne vyspelá mašina snažiaca sa dať na trh výrobok na ktorom prehrajete CD audio, MPEG video a zahrajete si žánrovo široké spektrum hier, nelimitovené kapacitou kártridžov. To včetko za cenu 700 USD. Zrak vás neklame, dnes by tomu zodpovedalo sumička okolo 1100 dolárov. A máme tu jeden z mnohých problémov, ktoré na 3DO dopadli ako kladivo. Z jednej strany útočili klasické sto dolárové 16 bitové konzolky ako SNES, Sega Genesis alebo TurboGrafx-16. Z druhej sa blížila 32 bitová konkurencia od SONY /Psone, zima 1994/, Nintendo /N64, leto 1996/. S cenou konzoly však 3DO odmietalo dlhú dobu pohnúť. Oficiálne stanovisko bolo: ta cena je adekvátna, ide o high end multimediálne zariadenie, nie o prachobyčajnú hernú mašinu. Iba tesne pred predpokladaným vypustením jej plánovaného nástupcu, trochu povolili, aby vylepšili svoju penetráciu na trhu. Situáciu tiež trochu zachraňovali lacnejšie, licenčne vyrábené konzoly napr. pod značkou Goldstar. Onedlho však prišla ďaleko lacnejšia PSOne a rozprávke bol koniec. Trip Hawkins /šéf The 3DO Company/ rýchlo zistil, že si na fúrik naložil priveľký náklad. Inak - zakladateľ EA games !!

Blázni z 3DO sa však rozhodli pre ďalší zúfalý krok. Štyri roky od štartu 3DO /paralela s XBOXom, ale bez prachov gay Billa/ chceli dať na trh zdrvujúco výkonné pokračovanie, dnes dobre známe pod názvom Panasonic M2 /biely prototyp hore/. Čo tam vlastne robí ten japonsky znejúci názov? Nuž na jeseň roku 1995 predalo rezignované 3DO celú svoju next gen technológiu Matsushite /aka Panasonic/. Za 100.000.000 dolárov. M2 monštrum pod taktovkou nového majiteľa malo v roku 1997 svojou technologickou prevahou o "stovky percent" zosmiešniť ako PSone, tak aj N64. Hype kozmických rozmerov zaplavila herný tisk a inzertné stránky. Celkový výkon na úrovni arkádového SEGA MODEL 3, grafika prekonávajúca aj Voodoo 1. Pripravené CG videá počas E3ky v 2005 ukazujúce predpokladané reálne herné výsledky privádzali hráčov do úžasu /Racing a FPS demo/. Všetko sa blížilo ku veľkolepému finále. Dokonca ste už mohli obdivovať prvé obrázky z hry D2 /od vývojárov z WARPu/. Mrazivý survival horror, samozrejme v plnej 3D grafike. A v tom prišiel koniec. Panasonic celý projekt zrušil, doslova v poslednej minúte. Odmietli ísť hlavou proti múru /SONY/, a po dôkladnej úvahy sa z preplneného trhu stiahli.

Japonskí vývojári viac verili overeným značkam ako SEGA, ktorej Dreamcast sa objavil už o rok neskôr. A ako ináč, jeho archiktektúra bol o jednu triedu výkonnejšia ako ta v M2ke. Mimochodom, panasonic pod vlastnou značkou vyrábal aj staré 3DO. Určite ste sklamaní z toho, že vám tu nedám aspoň 10 hier demonštrujúcich možný potenciál tohto zázraku. Nezúfajte, niečo som naškrabal. Niekoľko technologických diem, projekty v prototypovej fáze a dokonca dokončené hry pre KONAMI automat využívajúci hárdver M2ky. Malý problém - vysoká chybovosť CD mechaník, ktoré trpeli nekonečným točením disku s hrou. Mimochodom, investícia za 100 melónov hanebne skončila aj ako riadiaci procesor v niektorých automatoch na kávu, bez srandy.

Hry bežiace na "M2" Konami automate: Polystars /1997/, Total Vice /1997/, Battle Tryst /1998/, Evil Night - Hell Night /1998/, Heat Of Eleven '98 /1998/. A tie z predajnej verzie: pre-pre alfa survivalu D2 - video 1, video 2 /hra bola dokončená, ale na Dreamcaste/, Iron & Blood /technologicky vylepšená bojovka Iron & Blood: Warriors of Ravenloft z Psone/, ďalšia alfa - IMSA Racing.

A trochu vývojárskeho života : "Hra na ktorej sme pracovali sa volala Disruptor, port z Psone. M2 verzia však mala mať 10 násobne vyšší počet polygónov, 3D postavy /každá cca 600-1500 polys/, a nový skeletálny animačný systém. Dokonca nám už bežal prvý level. A potom to celé padlo". Pikoška, Disruptor je stará FPS hra od Insomniac games, ktorí sú dnes tesne pred uvedením Resistance 2 na PS3ke. Pokračujú : "Ľudia z 3DO nemali ani šajnu ako veci fungujú, namiesto priameho prístupu ku hárdveru, jednoduchého OS a kvalitnej dokumentácie, nás nútili používať ich vlastné nevýkonné OS rutiny, a príšerne pomalé kompiléry."

Ak vás zaujíma hárdverové porovnanie M2 s Psone, tu je v niekoľkých hlavných bodoch: M2 má dvojprocesorové CPU PowerPC 602 na 66Mhz /jedno CPU pracuje ako akcelerátor spracovania geometrie scény/, grafický subsystém je skutočne zhruba na úrovni Voodoo1, jednotná UMA pamäť o veľkosti 8 megabajtov a priepustnosťou 500+ mega/sec, hárdverový Z-buffer, 16bit - 32 kanálová zvukovka s DSP procesorom, expanzný PCMCI slot, a quad speed CD mechanika. Parametre PSone radšej zamlčím, sú o dva poschodia nižšie. A čo sa týka toho neustáleho prirovnávania M2 ku SEGA MODEL3ke. SEGA bolo samozrejme výkonnejšia, masívný grafický subsystém od Lockheedu, 2xCPU PPC 603 na 66, 100, 166 MHz /podľa verzie/ - ale nebolo to tak dramatické, aby nebolo možné čokoľvek prekonvertovať na M2ku iba s minimálnou vizuálnou degradáciou. Plus, jej cena bola minimálne o dva-tri nuly kratšia.

História sa ako vidíte neustále opakuje. V problémoch M2, ako keby som videl PS2, a jej v úvode hrubo nedostatočnú dokumentáciu, alebo PS3 ako high end všemultimediálne delo za "dobrú" cenu. SONY však vie, vďaka svojmu zázemiu /prachy/ svoje konzoly pretlačiť cez tie prvé dva roky ich života. 3DO tieto možnosti nemalo a jej nepochybne špičkové konzoly sú minulosťou. Trip Hawkins si nemohol dovoliť rátať so 6-7 rokmi neziskovej činnosti, dodatočných miliardových nákladov, podplácania a ututlávania miliónov pokazených konzol vďaka ich odflaknutému designu, ako to stále predvádza brat Bill.