Nuž, ja si nemyslím, že Bioshock si môže dovoliť nálepku - dobrá hra v zmysle, dobrý rovná sa za tri. Priemer. Najprv pár slov ku technickej stránke, lebo tá mi bila počas celého hrania do očí ako sto wattová žiarovka počas výsluchu. Je smiešna. Je mi záhadou, ako sa na jednej kope môže zísť tak obludné množstvo textúr v tak nemiestne nízkom rozlíšení. Viete, v čas keď som mal Voodoo1 sa v niektorých fps hrách vývojari chválili extra detailnými mipmapami, pri veľkom priblížení ku objektom. Dobre si to pamätám napríklad v prvom Unreal Tournamente, tie drevené debny. Nič podobné v Bioshocku nenájdete. Máte o osem generácii výkonnejšiu kartu, ale utriete si zadok holou rukou. To isté platí pre iskry lietajúce zo zoskratovaného ovládača na stene, pričom tie ani len omylom neosvetľujú okolie. Vec, ktorú mali dúmovky pred 10 rokmi. Komplexnosť prostredie. Heheh, môžem ju bezchybne posúdiť. Totiž, až budete v PC verzii niekedy nahrávať starý "save", a hra nabehne - zistíte, že jej bude trvať ďalších asi 30 sekúnd, dokiaľ naťahá všetky textúry vo vašom okolí /preslávený nefunkčný streaming a manažment textúr Unreal 3.x enginu/. Dobre sa teda poobezerajte dookola, krása však. Bez textúr to vyzerá ako starý SS2 /len tu máte trochu viac objektov/. A verte mi, celú hru na maximálnych detailoch v 720p utiahne bez problémov jednoprocesorové CPU na 1.8GHz /PS3 verzia však plynule snímkovanie v akcii neudrží/. Fajn, teraz sa pozrite von oknom, na tie mrakodrapy v diaľke. Pekný PSone frame buffer efekt, nepochybne. Rozvlnená bitmapa mesta v nízkom rozlíšení. Množstvo bugov PC verzie prejdem mlčaním, vrátane tej kritickej, ktorá vám neumožní hru dohrať. Čakajte na patch v1.1. Aj keď sa vám grafika môže zdať pôsobivá, do hodiny sa vám preje, a z maličkých, tmavých, repetetívných prefarbených, neinteraktívnych, mokrých povrchov vám začne byť zle. Voda ako vieme, je v tejto hre iba na okrasu.
nebojte sa, nič mi nehrozí
Dobre, ten hlupák na začiatku povedal, že môže pokáliť reálne prostredia, vzťahy, architektúru. Inak to použil ako chutná výhovorku, prečo v hre každých desať metrov narážete na automaty, ktoré vám s radosťou predajú výbušné dum-dum náboje, alebo rovno bandasku s náplňou pre plamoňomet. Je to kríza, keď do podvodného utopického sveta musíte nejak napasovať fps žáner a jeho propriety. A usmevné, v hre totiž neustále zakopávate o absurdnú prekombinovosť. Správny podtitul hry Bioshock ma znieť - fragmentovaná. Plazmidy, sloty, toniky, hacking, výzkum, fotenie, upgrejdy, adam, eva, tých veselých automatov je v hre asi desaťtisíc druhov. Už po prvej tretine som ich ignoroval ako neón v meste nad hlavou. Proste k tomu prídete, a keď na to máte, kúpite, ak nie tak .. nie. Nekombinoval som, to by som v ich menu strávil pol života. Mimochodom, celú hru som prešiel s jedným samopalom, a jedným plazmidom /ten úplne prvý/. Občas som to prehodil na vrhač granátov. Naozaj, ak by ste sa mali podriadiť rytmu vývojárov, zmení sa to na kolový dungeon, kde bojujem s hore uvedeným .. plazmid, slot, tonik, automat ..
v pozadí číha nenápadne väčšie zlo, automat -gene bank
Konečne sa dostávam k tomu, čoho tam veľa neostalo. K hernému obsahu. V recenziách sa nadávalo na oživovacie tanky /po oživení ste vy plný života, enemák ostáva v dodrbanom stave/. V mojej verzii fungovali náhodne, väčšinou vôbec nie /bug, bug, bug/, ale poviem vám, máte možnosť voľby. Po aplikácii patchu sú v PC verzii - vypínateľné. Navigačná šípka. Ďakujem ti za ňu, ó bože. Bioshock je totálne lineárna hra s kopou backtrackingu. Ste šašo na motúzikoch, ktorý behá od jedných zatvorených dverí ku druhým, kde ho poctia novou a novou úlohou. Absolútne kraviny, ktoré vám prikážu ísť tam, kde ste už boli, ešte raz. Navigačná šípka moja láska, zkrátila mi utrpenie z hrania tejto sračky na minimum /pamätáte na navibota v Descente ?/. Strelecké minoritné vložky. Najviac sa mi poštastilo vidieť 3 /slovom: tri/ NPC naraz, AI je tupo priamočiara v Doom štýle. Ak ste vo videách videli nespočetné "woow" vychytávky ich likvidácie, serte na to. Jedna rana z brokovnice, alebo dávka zo samopalu. Čokoľvek iné je iba ztratu času. Boss fight to isté ako cez kopirák, len to má viac HP. Ani len náznak invencie. Príklad - Dr. Steinam, bláznivý chirurg, po ktorom nachádzate jeho denníky, kde bľabotá o tom, ako mu esencia adam umožní modelovať ludské telo ako voskovú panenku, na stenách zohyzdené maľby. Čakáte mutanta s chapadlami, a aspoň dva suky v podobe prasopsa. Nah, je to iba chlapík v maske, čo zakráka po pár vystreloch. Ikona tejto hry - big daddy a little sister. Búrka v pohári, útočiť naňho musíte, lebo potrebujete viac adama. Nielen tieto súboje sú však chaotické, nudné, ľahké. Zabiť, alebo nezabiť sestričku ? Morálna voľba ? Nie. Je to malé bosé decko v sukničke, prečo by ste to robili ? Hlavne keď vám sama hra radí, aby ste to nerobili, neb neprídu prémie a bónusy. Hackovanie obranných veží, bože. Stačí kolt, mrtvý uhol a pár rán. Hackovanie trezorov, automatov a vôbec - pomocou starej dobrej hry Pipemania, je po čase otravné, ale zábavnejšie ako hlavná hra.
verzia bez nepotrebnej omáčky
Story hry. Podľa niektorých najlepšia časť Bioshocku, iní tvrdia - aká škoda, že ju spojili práve s fps hrou. Je to viacmenej pravda. Starý scifi kozák ako ja, to však prešiel zívaním /vsio jásna od prvých minút/, pubertálny mainstream to však musí hrať so zatajeným dychom. Nechcem tu príliš spoilovať, ale stačilo mi vidieť tetovanie na ruke hlavného hrdinu a ochotu s akou si bez váhania a na pokyn neznámeho človeka /!!/ vpálil do krvi prvý plazmid. Inak je to telenovela, kto s kým spal, kto je čie dieťa a podobne. A morálne ponaučenie, že zlo je v človeku stále prítomné aj v raji, a čaká na svoju šancu. Koniec hry všetci hodnotia ako slabý, bez katarzie, ale prosím vás. Celý priebeh hrania predsa jasne naznačoval, že vývojári na viac nemajú. Často som Bioshock prirovnával, ku inej fpske starej cca 10 rokov. Requiem: Avenging Angel. Svoje tvrdenia trochu poupravím. Bioshock jej herne nesiaha ani po päty. Design hry Requiem vás prirodzene a bez veľkého znásilňovania rafinovane "prinúti" PLYNULO používať nespočetné anjelské sily /utočné, obranné, pomocné ../ bez stupidných obmedzení Bioshocka /mám 4 plazmidy, ale iba 2 sloty, a automat, ktorý mi TEN plazmid čo potrebujem v slotoch prehodí je v riti na druhej strane mapy/. Konvenčná akcia so zbraňami je v Requiem dynamická, zábavnejšia ako Quake, nieto ešte v Biopšouku. Niektoré boss súboje si pamätám dodnes, rovnako ako prenosnú atomovku. Bioshock teda, ako hra nefunguje, načinčaná grafika, všadeprítomná krv a rádoby premakaná komplexnosť maskuje akútné zlyhanie základných mechanizmov first person strieľačky. Druhý diel odporúčam poskladať z opačného konca.
No comments:
Post a Comment
**** pre vloženie hypertextového odkazu do komentára použi CSS kód: hyperlink ****