ColecoVision

Viem, že dnešné deti, neradi vidia, keď píšem retro články o zatuchlých starobylých šunkách. Ostali by však pred vami často skryté skutočne epické príbehy hodné sfilmovania. Napríklad zmluva za 200 000 dolárov podpísaná o polnoci na servítke z textilu v tieni hajzlu s nesklopenou doskou /true story !!/. Aj takto sa niekedy so šťastím podarí splniť si svoj sen, aby ten bol vzapätí zničený krachom videoherného trhu v 1983. Viem, že ma maiki opraví, že išlo len o americkú záležitosť, a vlastne k nej ani nikdy nedošlo. Mimoriadne sľubnú konzolu 8 bitovú ColecoVision druhej "globálnej" generácie to však stálo krk. Coleco Industries vstúpilo na herný trh už s konzolkou Telstar "pong" Arcade v roku 1976. Napriek prvotnému úspechu však nakoniec prerobili milióny, trh bol ešte nestabilný a vratký. Vtedy nabehol na scénu Eric Bromley, krstný otec ich ďalšieho projektu pod pracovným názvom Coleco. V roku 1979 ich však zabrzdila vysokánska cena pamätí. Keď však o dva roky neskôr z Wall Street Journal vyčítal neskôr potvrdenú prognózu s ich prudkým poklesom /internet ešte nebol/ - neváhal a rozbehli sa práce na veľkom návrate na herné trhy a to vypustením konzoly ColecoVision na konci leta 1982.

Je typické pre zarytého aj keď veľmi schopného inžiniera, že od softvérovej reality bol dosť odtrhnutý. O hrách teda veľké znalosti nemal, ale šéf firmy áno. Poslali ho teda do Kjóta za prezidentom Nintenda /Hiroshi Yamauchi/ kúpiť práva na ich gamesy. Nie snáď že by Eric nejaké aj osobne poznal. Na mieste činu však, pri ceste na wecko vymočiť delfína, ostal stáť zarazený do zeme pri pohľade na dnes dobre známeho Maria inštalatéra v hre Donkey Kong. Kabinet bol zaparkovaný na chodbe hneď vedľa pisoárov. Jeho intuícia mu správne pošepkala, že pred sebou má killer app/system seller hru ako hrom. Okrem toho, že nepoznal hry, bol aj mierne naivným obchodníkom. Nintendo zbadalo jeho záujem, "precítilo" jeho potrebu predať hárdvér tou správnou hrou a vytlačilo z neho tých 200K /+ 2USD za každú predanú kópiu/ ešte do polnoci toho istého dňa. Za rohom totiž stal ďalší nadržaný záujemca Atari s jeho mašinou Atari 5200. Vlastnili licenciu Donkey Konga pre domáce počítače ako Atari 400/800, ale nie pre domáce videoherné systémy ako Atari 5200. Eric im to vyfúkol z pod nosa a Yamauchi neskôr dodal, že ho prosil na kolenách a išiel naňho aj cez jeho vlastnú dcéru /Yoko Yamauchi/. Mimochodom Coleco ako firma do tejto chvíle viac ako 5000 USD + 90 centov za žiadnu licenciu nedala, išlo naozaj o veľkú hru s mačkou vo vreci a holubom na streche.

Donkey Kong: arcade originál, pre Atari 2600 so súhlasom fy Coleco a ColecoVision verzia.

ColecoVision malo na trhu ohromný úspech. Konverzia Donkey Konga bola takmer perfektná a na prvý pohľad na nerozoznanie od arcade originálu. Do vianoc predali pol milióna konzol a do jara 1983 ďalší pol milión. Potom ich pochoval krach videoherného trhu oživený až príchodom 8 bitového NES o dva roky neskôr v 1985. Nebyť týchto nepriaznivých okolnosti Coleco by trh valcovalo ako parný rušeň. Všetky prognózy ukazovali rast vyšší ako pri legendárnej Atari 2600 a to by im pred príchodom NESu umožnovalo si vybudovať silnú pozíciu. Jednou z inovátorských vlastností Coleca bola možnosť rozširovať konzolu rôznymi "expanziami", dnes samozrejmosť, vtedy prevrat /Coleco sa dalo rozšíriť aj na plnohodnotný domáci počítač, tzv. Coleco ADAM computer s tlačiarňou, kazetovou MG mechanikou a 64 kilovou pracovnou ram/. Jedna z tých prvých expanzií umožňovala, Colecu /šok !!/ hrať hry z Atari 2600, čim sa jeho portfólio rozšírilo behom dňa o stovky titulov. Atari to dalo na súd, a prehralo, nemalo patentové krytie !! Potom sa nečudujte komerčnému úspechu Coleco mašiny. Mimochodom Donkey Kong pre Coleco nebol predávaný ako samostatný titul, bol ku každej konzole bundlovaný.

dvojica ovládačov sa dala odložiť "do" konzoly, vpravo vpredu expanzný slot

Hárdvér konzoly veľmi šikovne poskladali z bežných, dobrých a kvalitných súčiastok /CPU, GPU, AUDIO, RAM/. Grafika vás asi zaujíma najviac, tož ju manažoval čip od Texas Instruments TMS9918 - štyri grafické módy, pričom ten herný mal identické rozlíšenie ako ZX Spectrum teda 256 x 192 pixelov v 16 farbách. TM9918 nemala HW podporu pre skroling, podobne ako pri spektre bol riešený softvérovo. Bol však vybavený skutočne veľkou až 16 kilovou vram a hárdverovými sprajtami veľkosti 8x8 až 16x16 pixelov, čo bolo štandard. Malou nevýhodou bola ich malá farebnosť, v podstate monochrómnosť a obmedzenie iba na 4 sprajty /32 per frame/ na jeden scanline /modernejšia NES z roku 1985 až 8 per scanline, a 64 sprajtov maximálne/. Jednoduché riešenie hodnotenia kolízie sprajtov, videočip vedel, že sa "niečo" zrazilo, ale nevedel čo, tiež ošetrené softvérovo /Atari 2600, alebo C64 v hárdveri/. Obmedzenie počtu farieb na sprajt a riadok sa obchádzalo tzv. vrstvením, alebo sprite multiplexorom - softvérové riadenie priority zobrazenia sprajtu. Vďakabohu mal Coleco staré, dobre a objektívne výkonné CPU Zilog na 3.58Mhz /rovnako ako speccy/. Audio hralo pomocou Texas Instruments SN76489A, 3 kanalový generátor + šum, zvukovo podobný kultovej AYke v spektre. Herné kártridže kapacity 8-32KB, úplne dostačujúce.

Mašina je region fre, teda je jedno akú PAL, NTSC hru tam vopcháte a všetko beží. Eric Bromley nie je až tak známa persona ako Atari, Commodore celebrity - Nolan Bushnel a Jack Tramiel, ale veľa nechýbalo. Coleco sa aj dnes teší oprávnenemu obdivu, existuje kopa fanúšikovských stránok. Ak si uvedomíme, že už v prvom a de fakto poslednom roku života dokázala rozbehať hry v arkáde kvality, zmocniť sa third party vývojárov, "emulovať" Atari 2600, urobiť z konzoly kompletný domáci počítač /expanzia č.3/. Dnes ma Coleco aj vlastnú verzia Tetrisa z roku 1997 /homebrew/, nespočetné emulátory /aj pre PSP a teda zároveň pre PSV s názvom PSPColem/ a pôvodné hry všetko pekne na nete. Viete, že mám rád starú automatovku Gyruss. A Coleco tu exceluje, grafika a hudba ako na automate, čo bolo pre tento stroj typické. Z tohto článku teda plynie aj toto morálne ponaučenie o vrtkavosti šťastia, lekcia číslo päť.