Minimapa - veľké zlo

Tranz Am /1983/ - pravdepodobne prvá sandbox hra pre speccy, ktorú som hral. K dispozícií bola "celá mapa" ameriky. Cieľom hry bol nejaký pošahaný postapokalaptický čurbes spojený s automobilovými pretekmi o putovný pohár "diabolského čierneho turba", alebo tak nejak. Rok 3472 a jasný odkaz na kultový film Mad Max /1979/. Hernej stránke našej takmer 30 ročnej hry sa nebudeme venovať - jeden zásadný designovaný detail však vypichnem. Minimapa. K dispozícií ste ich mali dokonca dve, obe naraz na obrazovke !! Globálna s celou mapou ameriky a lokálna, kde ste zreteľne videli veci ktoré zbierate, a hlavne iné autá s ktorými súperíte. Asi už tušíte, o akom probléme sa budeme baviť. Prisahám, že som 90% času čumel na 3x3 centimetrový kúsok obrazovky - práve s tou lokálnou mapou /AI NPC ste inak len ťažko včas spozorovali a nasledovala havárka/.

Drobky na wikipedii ohľadom pojmu minimapa. Faktom ostáva, že asi máloktorý "herný" prvok /a jej deriváty/ tak zásadným spôsobom zdeformoval, a v mnohých prípadoch totálne zničil samotnú hru. MGS 2 som nazval svojho času moderným Pac-manom. Drvivú časť hry som trávil iba tupýmm sledovaním pohybu vojakov - "duchov v bludisku" .. na minimape. Bolo to dehonestujúce. To iste DOOM. To isté Diablo. Tam to dosiahlo tak hysterické rozmery, že v treťom pokračovaní údajne nebude možné si zapnúť transparentný a povedzme si po pravde - permanentný overlay cez celé hracie okno. Dead Space som hral s pohľadom so 45 stupňovým sklonom upreným ku zemi, neustále som tam čumel na modrú "turistickú značku", ktorá ma viedla. Bioshock to isté. V istej forme aj GTA. Síce máte 55 palcovú ful HD plazmu, ale slzíte pri pohľade na mapičku v rohu, kde trávite hojnosť času a pol mladosti.

V Minecrafte išlo o takmer prvý neoficiálny homebrew plugin /všetci chú mapku/, aj keď Notch volil oficiálne inú cestu, práve pre vyššie uvedené - proste si panduľák pred sebou "na kolenách" roztiahol kus poctivej mapy zo zvieracej kože. Oblivion som hral asi 45 minút - taktický kompas so záujmovými cieľmi mi zničil celú imerziu. Som predsa v stredoveku a nie mariňák v afganistane s GPS battle netom v prilbe. Takisto ma neberú ani pseudo hardcore herné módy, ktoré vám umožnia tieto pomôcky si vypnúť, čerta mi to pomôže, keď design hry s tým napevno počíta a hru mi to iba znechutí. Aby som to nepreťahoval. Bolo by fascinujúce mať sandbox hru ako putovanie Conana - len matka príroda, topografia, orientácia v teréne, nejaké pergamenové mapy, autenticita, plne prežitie toho čo vidím pred či okole seba, nie tráviť čas v rohu obrazovky so symbolmi v piatich farbách, alebo v menu odškrtávaním splnených misií.