Explicitne idiotsky film. Na nič sa nehraje, ide de fakto o vyjuchanú ale efektnú, náborovú reklamu pre americké námorné sily. NAVY je proste super a rozpráši akéhokoľvek nepriateľa. Ako decko som vyrastal hlavne na kvalitných scifi knihách a napriek tomu, že Star Wars /SW/ trilógia je vykopávka z roku 1977 je stále neprekonaná a v mojich očiach dokonca aj po technickej stránke. Nové scifi filmy s populárnou témou - emzák útoči a prehráva sú bez výnimky na 100% až nepríjemne retardované a pozerať ich ďalších 30 rokov podobne ako SW rozhodne nebudem.
Scifi je skratka pre science fiction, vedecká fikcia. Niečo čo má aspoň zdanlivo reálnu oporu vo fungujúcich prírodných zákonoch, len sme na to ešte pri našom stupni vývoja ešte neprišli. Battleship popiera fyziku, logiku, dokonca aj mikroekonomiku a výmenný kurz rupie a marky. Sledujte. Dnes máme v NASA zozname stovky exo planét v tzv. obyvateľnom pásne. Najbližšia mne známa hviezda je Proxima kentauri je od nás 4 svetelné roky ďaleko. Nemá obyvateľnú planétu a aj keby ju mal, tak signal vyslaný ku nej by tam letel 4 roky, vo filme to bolo pravdepodobne ešte ďalej /fiktívna planéta G/. Ak by ste aj ako emzák zareagovali okamžite a leteli rýchlosťou svetla ku zdroju signálu, tak to bude trvať ďalšie 4 roky, kým položíte nohu na matičku zem. Dokopy teda uplynie aspoň 8 rokov, od prvého "hello world". Samozrejme nie v našom filme.
Emzáci sa valia ku zemi a na orbite si nevšimnú meteorologický satelit, jedna ich loď sa rozfláka na cucky a dopadne na Hong Kong, zvyšok zámerne padne do mora okolo Havajských ostrovov. Ide o útočno-prieskumný výsadok, ktorého cieľom je presondovať situáciu a poslať o tom správu domov. Ak som to správne pochopil, cieľom je kolonizovať alebo aspoň hospodársky využívať našu planútu. Tou rozbitou loďou však naneštastie bola ich vlastná komunikačná jednotka a teda ak chce "ET zavolať domov", tak potrebujú náhradné riešenie. A tým je práve stanica na Havaji, ktorej signál ich tu prilákal. Vztýčia teda okolo celej plochy na stovkách štvorcových kilometrov gigantické silové pole a makajú na svojom vysielači.
Emzáci sú nepredstaviteľne vyspelejší. Cestujú nadsvetelnou rýchlosťou, majú silové polia, absurdne výkonné zbraňové systémy, pancier z radioaktívneho lawrencia s polčasom rozpadu okolo pár minút /ehh/. Napriek tomu ich vo finále hravo porazí jeden staručký, driftujúci, asi 90 ročný "analogový" ťažký krížnik s rovnakou starou posádkou. Pozemšťania si pomôžu aj slnečným svitom alebo snajperkou /áno, kozmická loď nepriateľov nemá šancu/. Situačná dementnosť prakticky každej situácie niekoľko krát prekročí maximálny rozsah stupnice - what the fuck. Nechcem však prezradiť úplne všetko.
Vytiahnem však jeden starší film - Tajomná žiara nad pacifikom, ktorý sa na problém stretu dvoch technologicky značne rozdielnych súperov pozrel v opačnom garde. Americká, najmodernejšia lietadlová loď z roku 1980 sa posunie časom tesne pred útokom na Pearl Harbor /1941/. Už 40 ročný rozdiel v technológií stačí na to, aby tam tá modernejšia technika v zopár vojenských stretoch absolútne dominovala. O stovky rokov vyspelejší emzáci v Battleshipe však dostanú tvrdo na hubu. Film sa teda zmenil na rovnako odľahčenú paródiu ako podobný Deň nezávislosti /zavedieme im tam vírus do počítačov/ alebo Vojna svetov /opäť vírus ale biologickej povahy/.
Tieto filmy sa vlastne sami degradujú do úlohy nenáročného reklamného pamfletu okázalo oslavujúceho ameriku alebo ich námorného a pozemného vojská. Je to škoda. Avšak plne to chápem. Kvalitné scifi knihy nemajú problém bojovať s realnejším pohľadom na podobný vojenský stret. Paradoxne ak by aj ku nemu došlo, vlastne by nebolo o čom písať. Nemali by sme žiadnu šancu a došlo by ku našemu totálnemu vyhladeniu doslova za pár chvíľ. Ak by dnes amerika nemusela pozerať na ľudské stráty a použila "všetku aj sofistikovanú nevojenskú silu", tak vyhladí celý afganistan do mesiaca, ostane tam len púšť a kozy.
A to je ten problém, s ktorým bojuje aj design našich hier. Ak je technologický rozdiel medzi oboma stranami príliš veľký, viacmenej nemá "o čom hovoriť". Viď aj Resistance 3. A samozrejme psychologická dráma v prostredi akčnej hier o posledných preživších nikoho nezaujíma, ani to ako sa ten vyvolený dostane ku "centrálnemu reaktoru" a vyhodí to celé do ľuftu. Killzone séria ukazuje konflikt dvoch rovnocenných strán, avšak nemajú ani šajnu ako príbeh a prostredie správne uchopiť a dramatizovať. Killzone teda padol na hubu, odporúčam celému dev tímu inšpirovať sa Hubáčkom /skutočný vojenský guru, fantastická dokumentárna práca/. No a potom tu máme HALO a jeho asymetrický konflikt. My versus vyspelejší, alebo oveľa vyspelejší emzáci, ktorý na mňa pôsobí rovnako trápne ako ten Battleship.
Záver. Ak je nepriateľ oveľa silnejší ako my - urobte z toho depresívny survival horror, utopte to v slzách a dajte tam tragický koniec. Dôstojne zdochnite. Ak sme silnejší my - urobte z toho odkaz z morálnym presahom a zdvihnutým ukazovákom /Kolumbus versus Indiáni, Conquistador versus Inkovia/. Ak sme zhruba na rovnakej úrovni - študujte Hubáčka a dostanete strhujúci vojenský epos, o ktorom budu bardi spievať piesne ešte o ďalších 50 rokov. A nezabudnite - vojna potrebuje hrdinov, osobnosti, veliteľov, skutočné autority a to aj na tej "druhej strane". Tu hry ako Killzone a Resistance opakovane zlyhávajú na celej čiare.
No comments:
Post a Comment
**** pre vloženie hypertextového odkazu do komentára použi CSS kód: hyperlink ****