Nintendo Entertainment System

NES. Status ikony. Ak PSone bolo pionierom 3D grafiky a neskôr pochovala herné PC tak NES postavilo na nohy celý herný priemysel po krachu v 1983. Išlo zároveň o prvú domácu nintendo vôbec. Japončíci si boli veľmi dobre vedomí nelichotivej reputácie, ktorú tieto herné zariadenia získali. V roku 1983 vypustili NES v japonsku ako Family Computer aka Famicom a na západe /hlavne amerika/ po dôkladnom prieskume ako "Entertainment System", herné katridže sa označovali "Game Paks" a samotná konzola "Control Deck". Opatrné klamanie telom pokračovalo aj samotným designom mašiny, ktorá vyzerala ako VHS rekordér /US trh/, aj s predným vkladaním "pásky" - herného kártridžu. Potlač na kártridžoch sa snažila zámerne priblížiť skutočnej grafike v hre. Zaviedli sa symboly pre označenie žánru a dokonca aj "pečať kvality" .. "seal of quality", plným textom "This seal is your assurance that Nintendo has approved and guaranteed the quality of this product". Neskôr nahradené jednoduchším "Official Nintendo Seal of Quality". Máte to v dolnom ľavom hore aj na tom predchádzajucom odkaze. Nintendo sa snažilo zo všetkých síl očistiť zlé meno konzol a utíšiť všeobecný hnev, sklamanie a frustráciu. Zahladiť stopy po fiasku - viď aj kauza Atari E.T.

Na vyhladovaný americký trh to s NES napálili o dva roky neskôr po japonskom debute a dostavil sa fenomenálny úspech. Niet divu pri vyššie spomenutých opatreniach. Malá ale dôležitá odbočka - NES oficiálne predalo okolo 62M kusov /plus ďalšie milióny neoficiálnych klonov/, nasledovníka SNES sa predalo 46M, N64 ešte menej 33M kusov a Gamecube dokonca iba 22M. Ďalší prepad zastavilo nintendo odchodom z trhu klasických konzol  a prestupom do segmentu vietnamských hračiek bez hier - Wee. Naspäť ku NES. Jeho kultúrny dopad je dodnes drvivý a spôsobil nepriamo velké problémy aktuálnemu Wee Uu modelu. Vec sa má totiž takto.

high-end design pre americký trh, teda tak sa to aspoň zdalo v roku 1985, japonská verzia mala viac "červenej"

Na NES konzole odštartovala veľká väčšina kultových nintendo IP: Legend of Zelda, Metroid, Kid karus, Mario Bros, Nintendo Wars /poznáte určite aj ako Advance Wars/, Donkey Kong. Ale aj third parties ako Final Fantasy, Dragon Quest, Castlevania, Mega Man, Ninja Gaiden alebo Contra. Kolosálne dielka. To je ten dôvod prečo si aj dnes američania, ktorý na tejto platforme vyrástli a dospeli, vymaľujú detskú izbu pre svoje ratolesti na motívy Maria a všetky postavičky alebo artefakty týchto kultúrnych pamiatok chovajú dodnes v zbožnej úcte. Kult osobnosti nintenda je v amerike takmer neotrasiteľne pevný. Kúpa nintendo konzoly na vianoce je doslova neporušiteľná "rodová tradícia".

Sila herných nintendo IP je dvojsečná zbraň. Ide o jasné system sellers, bohužiaľ nintendo klientela jaksi zabúda v neskorších iteráciach nintendo konzol kupovať aj third party hry, ktorým navyše pyšné nintendo úmyselne podkopávalo nohy. "My vás proste nepotrebujeme, vystačíme si sami". Nintendo boti majú túto neurózu v sebe tak hlboko zakorenené, že také RARE /niekedy prestížny nintendo vývojár/ nedokáže vlastnými kópiami "nintendo" hier na samom nintende dlhodobo preraziť. Menší off-topic. Ich technicky prevratný 2D platformer Donkey Kong Country pre SNES hraje pri Mario značke iba druhé husle, rovnako Diddy Kong racing pre N64 neporazil Mario Kart a Banjo zas Mario 64. Dnes je nintendo mierne zúfale zo situácie pri Wee Uu. Hráči stále chcú nintendo hry, vlastne iba nintendo hry /dnes už tragicky recyklované herné fláky/. To však v nových časoch začne limituje jej komerčný potenciál.

Koniec filozofovania, trochu sa pozrieme na hardvér nášho NES. Technické rozbory sú moja obľúbená téma, skúsim vám ten zázrak vysvetliť čo najednoduchšie. Použité CPU vychádza z MOS 6502 dizajnu. Legendárnu 6502ku ste našli aj v mikropočítačoch Apple II, BBC Micro, Atari XL, Commodore VIC-20. C64 použila MOS 6510. Druhou možnou alternatívou bol vtedy Zilog, ten ste našli v slavnom ZX Spectre. CPU NES bežalo na 1.79Mhz /PAL verzia bola trošku pomalšia/. Pre porovnanie C64 a jej 6510 išla na 1.0Mhz a Zilog Z80A v spektre na 3.5Mhz. Pre lepšie ilustráciu si predstavte Pentium na 100, 180 a 350Mhz - áno, specy malo veľmi výkonné CPU. Avšak tak ako dnes aj v dávnej minulosti išlo najmä o to GPU.

A to bolo skvelé. Podobne ako CPU ho opäť vyladila fy RICOH. Naše GPU, respektíve PPU /Picture Processing Unit/ bežalo na 5.37Mhz v štandardnom rozlíšení 256x240 pixelov a teda vo vyššom ako 8 bitové Speccy /256x192/, C64 alebo Atari XL /obe najčastejšie v 200x160/. Veľkou plusom bola prítomnosť DMA radiča, veľmi rýchle presúvanie dát a zrýchlenie grafických operácií. Úplnou samozrejmosťou sú HW sprajty /64 per frame, 8 per riadok/, skroling /na konkurenčných 8 bitoch limitovane alebo vôbec neprítomné/. Veľká farebná paleta /48 farbičiek + 6 odtieňov šedej/. PPU umožnovalo aj per scanline zmenu horizontálneho skrolingu a teda veľmi obľúbený paralaxný efekt. Pre menej chápavých - množstvo simultánne skrolujúcich rovín vytvárajúcich kvázi 3D efekt - hĺbku obrazu.

Zvukovka bola úplne parádna - 5 kanálov, slušná kontrola nad zvukovými obálkami /predstavte si to ako programovanie grafických shaders/ a dokonca sa tam našlo miesto v jednom kanále aj pre 6-bit digitalizované sample. RAM iba tak preletíme - ide o dosť komplexný system, v základe platí rovnica 2+2+192. Dvojkilová systémová pamäť, rovnako veľká videoram a kátridž /najčastejšia veľkosť medzi 8 a 384KB, ak ma pamäť neklame tak výborná Final Fantasy 3 je na 256 kilovom kátridži/. Medzitým tým tam ešte bojoval už spomenutý DMA radič, kešky /256 bajtov pre display list/ a scratchpad ramky pre sprajty, "farby" /28 bajtov/ alebo extra vram pre vybrané hry umiestnená na herných katridžoch.

ikonický design a D-pad /ten "čierny kríž" vľavo/, ktorý "vynašlo" nintendo /ďalšie príslušenstvo pre NES, veľmi často išlo o nepríčetne gimmick sračky/

 
Už by to naozaj chcelo aj nejaké ukážky hier, však. Ponúkam prehľadné dvojdielne video s rovnou 120kou jeho najlepších hier. Doslova neuveriteľne široký záber, žanrová diverzita /samozrejme prevažujú skákačky a rubačky/, a hlavne kvalita. Technická aj herná. Paradoxne napriek skutočne dobrému hardvéru z neho priemerný progiš vytiahol iba niečo na úrovni trochu lepšej C64. Naopak koderská špička ponúkla hry technicky na úrovni ranných titulov pre oveľa výkonnejší SNES. More sprajtov a neobvyklé vertikálne paralaxy v Crisis Force alebo neprekonateľné audio v hre Solstice od geniálneho Tima Follina. A bob mi je svedkom, že sa stále ešte ani len nepriblížili ku skutočnému potenciálu konzoly ako nam dokazuje o dosť pomalšie Atari XL a C64.

Emulácia alebo moderná súčasnosť. Nester, Nesticle, FCE, Nestopia, iNES, NesterDC. Emulátorov je more a ušlo sa každej platforme a rovnako tu je aj veľa dôvodov prečo si s tým deduškom vôbec niečo skúsiť. Ak chcete zistiť ako to všetko začalo s 2D Mariom, Kirbym /mega obrovský 6Mbit kátridže/ alebo trojicou Final Fantasy 1-2-3 a Castlevania máte druhú šancu. Sám som prešiel kopu hier ešte na Pentiu /MS-DOS/ pod Nesticle /kurzor mal tvar odťatej, krvácajúcej ruky a ikonku pod WinOS zas .. ehm .. tvar mieška, testicle/. Dnes však jasne odporúčam FCEUX, prepracovaný a stále ešte updejtami podporovaný emulátor. Retru nazdar. Druhá taká konzola ako NES sa len tak skoro nintendu nepodarí.