Neuromancer

Wiliam Gibson, krstný otec kyberpriestoru, virtuálnej reality, matrixu, "augmentácie" a internetu. V roku 1984 toto všetko naplnil vo svojej novele Neuromancer. Biblia kyperpunku a prvý diel "Sprawl" trilógie Neuromancer /1984/,  Count Zero /1986/, Mona Lisa Overdrive /1988/. Voľnou súčasťou tohto cyklu je aj poviedka Johnny Mnemonic /1981/ a Burning Chrome /1982/. Neuromancer svojho času vyfasoval všetky podstatné knižné scifi ceny HUGO, Nebula, Philip K. Dick memorial award /K.Dick inšpiroval svojou knihu Do Androids Dream of Electric Sheep? z roku 1968 vznik kultového filmu - Bladerunner z roku 1982/. Neuromancer znamená v knihách pre tento žáner to isté, čo Bladerunner pre filmy. Obidvaja navyše dodnes neboli prekonané, obe čítam/pozerám niekoľkrát ročne. A pri Neuromancerovi som to urobil práve v týchto dňoch. Náhoda ?  Kdeže, ako vám o chvíľu ukážem. Zámer !!

Neuromancer je brilantný výtvor, toto slovo označujúce vrcholnú kvalitu a používam na tomto blogu veľmi zriedka. Dej, postavy, zápletka, klimax, pointa a hlavne viscerálne, živočíšne, adrenalinový sloh /!!/ sú brilantné - nižšie máte malú ukážku, český preklad skvele zvládol známy scifi spisovateľ O.Neff. Samozrejme hovoríme o úpadkovom žánri - scifi beletrii, nie o Dostojevskom, takže si to umiestnite do správneho relatívneho kontextu.

"Droga ho zasáhla jako expresní vlak, do běla rozžhavený sloup světla stoupal podél páteře z oblasti prostaty a ozařoval mu lebeční švy rentgenovými paprsky zkratované sexuální energie. Zuby mu zpívaly v lůžkách jako ladičky, každý z nich super-dokonalý a čistý jako etanol. Kosti byly pod mlžnou slupkou masa chromované a vyleštěné, klouby naolejované silikonovým filmem. Písečné bouře zuřily nad vydrhnutou podlahou jeho lebky, vyvolávaly vlny pisklavého statického šumu, který mu propukal za očima v podobě koulí nejčistšího křišťálu, aby se dál rozšiřoval." - hlavný hrdina "Case" si dal poriadnu šupku do tela.

Henry Dorsett Case je padlý anjel, výborný, nájomný ex-hacker. Po istom "nedorozumenení" s jedným zo zamestnávateľov a cielenej deštrukcií nervového systému ruským vojenským mykotoxínom, príde o schopnosť pripojiť sa na matrix. Škoda, ktorá sa už viac nedá napraviť. Kripel. Vidíme posledné dni jeho života, suicidálna sebadeštrukcia. Troska, ktorú o chvíľu zvratky mesta plného neónov spláchnu do kanála.  Zjaví sa však chlapík s menom Armitage, ktorý mu urobí jednoduchú ponuku - dá ho do poriadku a výmenou za to chce, aby sa stal súčasťou jeho tímu. Pozoruhodná zbierka osobnosti. Molly, Riviera, Finn, Dixxie Flatline, Maelcum a ďalší.

Cieľ ? Neznámy, pôjde však v ľudských dejinách o najunikátnejšiu operáciu všetkých čias. Skutočný zamestnávateľ ? Neznámy a bob vie, čo ide vôbec o človeka. Samé otázky. Prečo bol Case vyliečený softvérom a medicinským vybavením, keď táto doteraz neznáma technológia o pol generácie predbieha aktuálne vedecké poznatky ? Za tú cenu môžete mať  20 hackerov svetovej extriatriedy, ktorý vám budú dokonca života poslušne nosiť papuče alebo nočník ku posteli. Prečo sa zdá, že sám skutočný nájomca tejto skupinky pestrofarebných grázlov, nevie aký bude ten konečný výsledok a dokonca sa zdá, že mu ide len o to aby toho bola jeho vlastná smrť. Prečo tu ani jeden motív nemá na prvý pohľad žiadnu logiku. Neuromancer je LSD jazda. A dozvieta sa aj to, či boh používa slovo prdel a hovno. Dúfam, že som vás zmiatol poriadne.  Pripájam odkaz na stiahnuteľné knižné verzie celej Sprawl trilógie a ďalších jeho diel /Neuromancera môžte začať čítať rovno tu, ako vždy by som vám bol za to veľmi vďačný, alter link na download/.

-------------------------------------

Pravý dôvod, prečo som si opäť prečítal Neuromancera je hra Deus ex : Human Revolution. Nijako totiž neskrýva fakt, že vzdáva hold aj tejto knihe. Pôvodne som si skutočne myslel, že tu gamesu nejako dorazím, opäť som však skončil po mojich povestných 15 minútach. Mohol by som tu urobiť vyčerpavajúco detailný rozbor, prečo ide o kapitálnu sračku, ktorá mi opäť zhnusila celý gamebiz na ďalších 10 rokov. Vystačím si však aj so skrátenou verziou. Predsa nebudem strácať viac času hádzaním písmenok na plochu, než samotnou hrou.

Popíšem vám moment, keď som s úsmevom hru ukončil, zmazal a napľul na monitor. Hlavný hrdina posledného Deus Ex je bežný pešiak, ktorého z hrobu vytiahli v poslednej chvíli, investovali doňho strašný balík peňazí a času a potom ho postavili pred úlohu, ktorú splniť proste nie je v ľudských silách. Počkať, to asi zas hovorím o Neuromancerovi. V Deus Ex sa síce deje na začiatku presne to isté, potom ma však pošlu do nejakého skladu, kde zhulení feťáci kradnú ukrajinské cigarety. Pred skladom pritom už stojí komando po zuby ozbrojených kukláčov. Ticho. Na scénu prichádzam ja. Masívne augmentovaný superstroj, ktorý v príbehu určite zohrá významnú rolu. Ako tak nonšalantne kráčam okolo malej, papundekľovej krabice, napadne ma iba tak z roztopaše ju zobrať a hodiť do chrbta jedného zo SWAT borcov. Chlapík a jeho parťák sa otočia a rozstrieľajú ma na atómy. Koniec hry, tým myslím, skutočný koniec, môj smiech a uninstall.

"Barmanův úsměv se roztáhl. O jeho šerednosti šly legendy. V téhle době si krásu mohl dovolit každý, a kdo se jí vzdal, měl to ve znaku. Sahal pro další džbán a starobylá protéza zakvíkla. Byla to ruská vojenská protéza, sedmifunkční manipulátor s fidbakovým posilovačem .. " - Neuromancer

Deus Ex je hromada hnoja. Ani po hodinovom boji sa mi nepodarilo dať v PC verzii pohyb postavy do hrateľnej podoby. Chorá akcelerácia zameriavača a pohybu postavy s náhodne generovanou latenciou. Akcia s palnými zbraňami sa spolieha na cover systém, pri ktorom sa prepínate do TPS módu, pričom dusíte NPC s nulovou AI. Tá je spoločne s interakcia s prostredím presne na úrovni Qvak 1. A teda - veľké nič. Trošku to bije do očí, neb v Deus Ex sú všade doslova stovky, tisícky malých, väčších objektov, neoniek a more skla.  Nehnete však s ničím. Všetko je utopicky nezničitelné. Farebná paleta je mix odtieňov zvetralého piva a chcaniek diabetika a je vlastne pastelovou kópiou flaškovo zeleného štýlu v MGS2.

Nedokážem stráviť tak amatérsky, bezbranne zúfalý produkt. Všetko tam na mňa kričí naivitou a neschopnosťou. Hrubo ma uráža simplexná gameplay ako z roku 2001 na PS2. Hrozný dabing, klišé, ľudské karikatúry, zlá dramatizácia, réžia. Hlavného hrdinu predsa do píče nemôže zabiť nejaká tupá, vlastná NPC, keď ju poplieskam papierovou vreckovkou po chrbáte. Čitajte Neuromancera, nebudete sa ma potom pýtať prečo nehrajem hry. Máte má chváliť, že odmietam hrať zlé hry. Deus Ex : HR je urážajuco zlá hra.