Cestovné doklady, prosím - podrobíte sa colnej kontrole

Komunistický štát Arstotzka ukončil krvavú, šesťročnú vojnu so susedom Kolechia a ako súčasť povojnového vyrovnania obsadil svoju polovicu pohraničného mesta s colnicou - Grestin. Pochopiteľne prúd imigrantov, návštevníkov, turistov je prísne kontrolovaný. Je tiež nutné byť na pozore pred tou hladnou zberbou čo nám chce ukradnúť naše pracovné miesta a hlavne posadiť do basy všetky podozrivé živly. Teroristov z Kolechie, pašerákov, špiónov, kontra-revolucionárov. A tú moc, to všemocné razítko dostanete do rúk vy, imigračný inšpektor. "Jednoobrazovková" PC indie hra v pixel art grafike - Papers, please. Ak ste teraz skrivili opovržlivo malé pysky a stratili v sekunde záujem, prosím o zhliadnutie báječnej upútavky nižšie.

Už hlavné menu hry vám napovie, že ste urobili správne, keď ste mi uverili. Hulákavá, úderná hudba, dokonca pochodujúca titulka hry v rytme dupotavého kroku nemecko-ruských namastených kanád. Som vzrušený ako malé decko, čaká má predsa checkpoint Charlie a Elton John. Nálada gamesy však nie je zďaleka tak uvoľnená, frivolná a plná optimizmu. Kdeže. Taživá, opresívna atmosféra, plná skrytých hrozieb, ktoré pred vami postupne ukazujú svoje hnisajúce ksichty. Studená vojna.

Deň prvý. Oboznamujem sa so svojim pracovným stolom. Manuál ministerstva zahraničia, ihličkový ďalekopis, ovládanie rolety na okienku, amplión, hodinky, ktoré presne merajú ubiehajúci pracovný čas. Masívna pečiatka - vstup vyhostený alebo povolený. Prvý zákazník. Papiere prosím. Rýchlo preletím údaje v pase, našinci majú isté úľavy. Všetko musí sedieť. Púšťam prvú dušu. O pár minút /herného času/ sa mi cvakovo ohlasuje ďalekopis - prvé napomenutie, nevšimol som si, že pohlavie toho indivídua nesedelo s tým uvedeným v pase !! Koniec šichty, štatistika. Vľavo niečo ako miesto pre udelené čestné vyznamenania, socialistický pracovnik práce a podobne. Vpravo pod sebou zoradené symboly mojej rodiny /aj svokra/ a nejaký ich status. V strede bilancia. Koľko som odrobil, zarobil, koľko mi strhli za bývanie a penále za pracovné chyby. Hm, takže až tak jednoduché to nebude.

Deň druhý. Trochu sa sprísnili pravidlo pre vstup do krajiny, takže musím kontrolovať viac vecí. Čas beží, ak mi kontrola dlhšie trvá, menej toho urobím, ak sa ponáhľam väčšie riziko, že urobím chybu. Viac chýb, menej prachov, hladná rodina. Začínam sa potiť. Bilancia ďalšieho dňa. Fuck. Nemám som dosť peňazí na kúrenie, synátor je chorý, chce to aspirín. Deň tretí. Doprdele. Situácia sa komplikuje každým dňom, pracovné víza, dovolenky na vstup. Množstvo údajov, ktoré je treba overiť nenápadne stúpa. Deň štvrtý, piaty. Všetko musí sedieť. Pohlavie, tvár, orientačne výška a váha, u podozrivých osôb aj odtlačky, celotelový RTG sken, a kopa čísel, kódov, dátumov, tvar pečiatky, expirácie. Výsluch a zatknutie prvého podozrivého, bacha na systém volavky alebo osobné drámy. Manželský pár, kde jeden má papiere v poriadku, ale druhý nie a ak toho druhého pošlem naspäť tak "zomrie". Dilema, stres, vaša vlastná rodina sa trasie od zimy a dedo akurát zomrel na zápal pľúc.

Tempo hry je frenetické, náročnosť každým dňom stúpa a pod rukami sa mi nenápadne objavuje sekundárna zápletka, skrytá doslova medzi riadkami. To bol hint. Druhú polovicu hru vám kaziť nebudem, stačí, keď budete vedieť, že sa to dá dohrať v tejto beta verzii do 9. dňa /v plnej údajne oveľa dlhšie/, čo je v našom čase niečo okolo jednej hodiny. Na odľahčenie inak dosť depresívneho ladenia hry sa v nej nachádza aj jeden running joke, na ktorý veľmi skoro narazíte a vždy keď toho starého prďolu uvidíte, tak sa vám na tvári objaví široký úsmev. Asi toho hajzlíka zabásnem. Download. Glory to Arstotzka! The greatest country!