Blade Runner: The Final Cut

Bladerunner /1982/ - pred 32 rokmi nedocenený film, komerčný flop. Postupne však získal kultový status a dnes sa bez tohto dielka nezaobíde žiaden seriózny scifi Top 10. Film natočený /voľne/ podľa knihy Do Androids Dream of Electric Sheep? spisovateľa Philip K. Dick. Skutočne guru scifi univerza, alkoholik, feťák, schizofrenik, transcendentálna osobnosť. Prečital som všetko čo sme u nás vydali a nájdete ho aj za scenármi ďalších slávnych scifi filmov ako Total Recall, A Scanner Darkly alebo Minority Report. V knihe je Deckard klasický lovec "ľudí" čo naháňa "zlých" androidov /keď spia snívajú o eletrických ovečkách ?/. Hlavnou témou je večná otázka - čo je vlastne človek a čo nás ľudí delí od tých umelín, rozohraje sa tam hra v štýle gréckých tragédií. Film si ponecháva tučnú, dystopickú NOIR atmosféru zdevastovanej ameriky v úpadku /LA 2019/, okupovanej asiatmi, chandlerovské ťahy, osudovú ženu, šero, tmu, polotieň, neóny a dážď. Ridley Scott si však povedal, že preňho je hlavná myšlienka knižnej predlohy priliš jednoduchá a posunul to minimálne o jeden "dramatický" stupeň ďalej. Čo sa stane ak android skutočne získa ľudské kvality /cit, empatiu, altruizmus/, schopnosť voľby, vlastný Id, ego a superego. Ako si bude uvedomovať sám seba alebo svojho stvoriteľa. Film Bladerunner je od prvej sekundy priam neznesiteľne presiaknutý symbolikou, filozofiou, teológiou /a osobnosťou režiséra/. Článok je venovaný hlavne tým, čo už film /režisérsky alebo finálny zostrih/ videli, niet tu priestoru na to, aby som strácal čas rozoberaním deja alebo hodnotením strihu, kameru a hudby /všetko je skvelé/.

Schválne či ste to sami zachytili. Prvá scena. Oko, žiara svetiel na horizonte a pyramída - to predsa nie je nič iné verný obraz kresťanského symbolu oka vševidiaceho boha v trojuholníku svätej trojice. Dnes tento symbol spájame skôr so slobodomurármi a pikantnou pointou je, že sa nachádza aj na americkej jednodolárovke /ONE !! .. prvé božie prikázanie - "Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal"/ v podobe nedokončenej pyramídy presne ako vežiak Tyrell corporation vo filme. Menej božský aspekt oka je potom používaný počas celého filmu. Ako súčasť Voight-Kampff  testu, oko do duše alebo keď Roy konfrontuje bio-inžiniera Chewa, ktorého syntetické oči sám nosí /"Chew, if only you could see what I've seen with your eyes"/. Keď Roy v afekte zabije Tyrella doslova rozpučením lebky a hlavne jeho oči /na ktorých má centimeter hrubé popolníky - oko boha je slepé de jure aj de facto !!/. Paralelná symbolika - Oidipus si vypichol oči, keď pochopil, že splodil deti s vlastnou matkou. Každý je sledovaný, duch paranoie. Aj Deckard má za sebou svoje "očko" Gaffa. Strieborný odlesk sietnice androidov.

Replikant triedy Nexus 6 /doba života pevne ohraničená 4 rokmi/ - Roy Batty je v skutočnosti tým hlavným ambivalentným hrdinom filmu a hýbateľom veci /animálna chuť do života, opak studeného ňufáka akým je na začiatku Deckard/. Dokonalý android /intelekt, fyzicky/ Nietzscheho Übermensch. Bojový robot a otrok sa vymaní z otroctva /"reign in hell rather than serve in heaven"/ a ide zprvu cestou nezrelého človeka, antikrista, pomstychtivého padlého anjela /. Roy zdanlivo cituje W. Blake - "Fiery the angels fell deep thunder rolled around their shores; burning with the fires of Orc." .. originál však hovorí "Fiery the angels rose"/. Nielen tento Nexus 6 /Roy je z nich najstarší/ technicky počas štyroch rokov života prechádza burlivým prerodom z necitlivého predmetu na živú, seba samého si uvedomujúcu bytosť. Nexus 6 Pris: "I think, Sebastian, therefore I am". Roy: "We're not computers, Sebastian, we're physical."

Roy chce poprieť svoju smrť /stroj ani zviera si predsa mesiace-roky dopredu prichádzajúcu smrť neuvedomujú/, sám ju však prináša svojmu stvoriteľovi. Nejde však už o naprogramované správanie, ale slobodné konanie a vlastne aj ďalšie zlyhanie, teraz už ako živého človek plného emocií, ktoré zatiaľ nevie ovládať /"I've done questionable things"/ a veľa času mu už neostáva. So svojim stvoriteľom /Tyrell v bielom rúchu boha Dia na Olympe/ dokonca rozhrá skutočnú šachovú hru a nikoho neprekvapí, že ide o koncovku super klasickej partie - Immortal game /obetou vlastnej bielej kráľovny dávate šach mat čiernemu kráľovi/. Tyrell hovori Royovi - "The light that burns twice as bright burns half as long. And you have burned so very, very brightly, Roy". Roy je čisté biele svetlo, zároveň aj Lucifer - padlý anjel "Light Bearer" .. /Lux = svetlo, fero = niesť/ alebo "bringer of dawn, for the morning star." Jitřenka, zornička - tento zmysel slova Lucifer dostane definitívny význam až Roy zomrie.

Blízko smrti sa jeho emocionálny vývoj akceleruje, obracia opačným smerom /pije krv Pris - kresťansky symbol - "Jedzte moje telo a pite moju krv, toto robte na moju večnú pamiatku", posledná večera/, prúd vody do jeho tváre, po vyklonení z okna, horkošťastný úsmev /obrad krstu vodou/, je schopný obetovania /záchrana Deckarda/, veľkolepé finále, kristova stigma /prepichnutie klinca cez dlaň/. Posmieva sa aj "vyzrievajúcemu" Deckardovi a pýta sa ho či jeho zabitím koná prácu človeka, či sa sám cíti ako človek /Roy zjavne vie, že Deckard človekom nie je/. Boh stvoril človeka, dal mu možnosť slobodnej voľby, rozhodnúť medzi svetlom a tmou, po zjedení jablka so stromu poznania vieme rozlišiť medzi dobrom a zlom. Čo si teda človek vyberie, keď pozná trest za tú nesprávnu voľbu ? Roy na konci volí dobro a jeho duša v podobe holuba odlieta v úsvite nového dňa /inak sa celý film odohráva v noci/ do neba.

"I've... seen things you people wouldn't believe .. Attack ships on fire off the shoulder of Orion. I watched c-beams glitter in the dark near the Tannhäuser Gate. All those... moments... will be lost in time, like  tears... in... rain. Time... to die." - Roy Batty

Tannhäuser je postava stredovekej nemeckej legendy. Rytier a trubadúr. Jasne kresťanská symbolika. Tannhäuser upadol do nemilosti u boha aj človeka. Jeho osud sa súhrou nepriaznivých okolnosti a jeho vlastných volieb dostal mimo jeho kontroly, upadol do večného zatratenia. Pozrite si tento príbeh v podobe Wagnerovej opery. Lucifer sa tiež nechce podriadiť bohu a pohŕda človekom. Posledným strachom Roya, po opustení polohy antikrista, v okamihu smrti však bola úzkosť nad stratou jeho vlastných, živých spomienok.

Implantované spomienky, nenapádna ale kardinálne dôležita téma filmu. Tyrell zdôvodňuje ich použitie pri replikantoch Nexus 6 s cieľom dosiahnúť vyššiu stabilitu ich psyché. Vankúš o ktorý sa môže oprieť ich duša a v krátkom čase 4 rokov aj rozvinúť komlexné emócie ľudských kvalít. Vo filme je teda v obehu mimo iné aj množstvo zažltnutých fotiek /spomienok/. Leon a jeho "precious photos" s ironickým úsmevom Roya v pozadí, Rachel s "vlastnými" fotkami, keď bola ešte dieťatom. Sám Deckard zaspáva v miestnosti plnej osobných snímkov a ešte sa predtým stihne "vysmiať" z falošných spomienok Rachel, netušiac, že je sám replikantom. Roy je prvý /najstarší Nexus 6 vo filme/ čo prechádza od implantovaným ku komplexným živým, vlastným spomienkam. Leon ak je konfrontovaný s tým čo si "pamätá" o svojej matke, reaguje skratom a vraždou. A konečne bod zlomu medzi medzi Deckardom a Rachel, keď Rachel pochopiac, že jej skutočná pamäť/životné skúsenosti majú naozaj iba zopár mesiacov/rokov a začína z nuly na zelenej lúke. Ľudstvo samo by bolo ničím bez zachovania svojej individuálnej pamäte, svetovej histórie, miestnych legiend a mýtov.


Deckard: Say "Kiss me".
Rachael: I can't... rely on .. /my memories ?/
Deckard: Say "Kiss me".
Rachael: Kiss me.
Deckard: /say/ I want you
Rachael: I want you.
Deckard: Again
Rachael: I want you .. put your hands on me.

Ešte jeden odsek venovaný mužským postavám vo filme. Každý replikant v ňom prebieha hlavne zrýchleným emocionálnym/psychosociálnym vývojom. Deckard bez slova /Gaff origami "zbabelého" kuraťa/ berie úlohu od svojho nadriadeného šéfa Bryanta /symbol hada pokušiteľa - dáva mu na výber, ber to alebo nechaj tak a akceptuj prípadne dôsledky/. Replikant naprogramovaný splniť úlohu, postarať sa o tom aby sa žiaden zo 6 utečencov nedožil do ďalšieho rána /3 ženy a 3 chlapi - symbol Noemovej archy, vybrané páry !!/. Deckardov sen a origami jednorožca /Gaff/. Posledná scéna, keď sa Rachel pýta Deckarda .. budeš ma prenasledovať ako svoj další cieľ ? Deckard využíva získanú možnosť slobodnej voľby a odpovedá nie.

Postava Gaff  - ďalší bladerunner, večne v pätách Deckarda, po ceste sype figúrky origami a bez slova takto komentuje vývoj osobnosti Deckarda. Zbabelé kurča z papiera, človek z dreva so vztýčeným penisom, bájny jednorožec z kovu. Extravagantne oblečený Gaff s paličkou, symbol cherubína s mečom pri vyhnaní Adama /Deckard/ a Evy /Rachel/ z raja. Sebastian - nenápadná ale silná postavička ďalšieho genetického inžiniera, ktorý tvori malé bytosti aby mu boli /jedinými/ priateľmi - podobne ako Tyrell, podobne ako Chew - zomrú všetci a Roy takto pomstí osud, ktorý mu bohovia nadelili. Pris: "We need you, Sebastian. You're our best and only friend" a Roy dodáva - a sme si veľmi podobní. Okrem iného aj tým, že Sebastian trpi vzácnou genetickou poruchou /Hutchinson-Gilford Progeria Syndrome, skutočne existuje/ - extrémne zrýchlením starnutím rovnako ako replikanti.

Ženy, sexualita. Všetky relevantné ženy vo filme, ktoré tam povedia aspoň pol vety sú roboti. Bladerunner teda dostal nálepku misogynistického pamfletu /z gréčtiny - misein (nenávist) a gyne (žena)/. Pris je dokonca replikant určený špeciálne na potechu človeka /schválne nepíšem muža, čo my vieme/ a Sebastiana si ľahúčko omotáva okolo prsta. Sexdroid. Zhora ďalší ženský android si našla civilné povolanie striptérky v bare. Tancuje s hadom okolo tyče /v tomto prípade - symbol vitality a života, kniha Numeri 21:6/, nahá podprahovo laškuje s Deckardom. O pár minút neskôr práve ním zastrelená ako pes, na chrbte zreteľné a do oči bijúce, krvavé symetrické stopy po guľkách v tvare odťatých krídiel. A leží v oblakoch umelého /sic/ snehu - symbol smrti.

A potom tu máme Rachel. Druhá hlavná postava filmu, ktorej do očí bijúca symbolika vyvracia celú predchádzajúcu kapitolu o tom, ako Riddley Scot nenávidí ženy, lebo všetky silné, emancipové ženy "zotročujúce" mužov vo filme nechá zomrieť, zdanlivo slabá Rachel však prežije /tak jednoduché to však nebude, Riddley niečo skutočne nenavidí/. Rachel je na prvý pohľad klasický príklad osudovej "femme fatale" ženy tak typickej pre staré NOIR detektívky. To je však iba ta prvá vrstva. Jej skutočný význam je niekde úplne inde. Ona je tým jednorožcom o ktorom sa snívalo Deckardovi. Čistota, nevinnosť, odlišnosť a možno aj žiadne obmedzenie života na tie 4 roky. Ani to však nie je tou pravou charakteristikou. Teológovia medzi nami to už však vedia, ateistov čaká šokojúce odhalenie.

Ráchel je v biblickom kontexte jedna z najdôležitejších postáv vôbec. Manželka Jakóba, matka Jozefa, Jozefa - "otec" spasiteľa Ježiša  Krista !! Ráchel je teda archetypálny príklad matky, darkyne života. Má to jeden háčik. Ráchel bola neplodná /kniha Genesis 30:x/ a počala iba vďaka požehnaniu od boha. Naša filmová Rachel je ako každý replikant neplodná "od narodenia", alebo ak mám byť odvážny - možno prvý replikant, ktorý by mal túto prekážku prekonať /darkyňa života ho inak zachránila aj vo filme Deckardovi/. Rachel je vrcholným dielom boha Tyrella, najdokonalejším kedy vytvoreným replikantom. A reprodukcia je jedným zo základných prejavov skutočného života. Rachel si rozviazuje pri hre na klavíri svoj pevne utiahnutý účes, akceptuje svoju ženskosť a berie svoj osud do vlastných rúk. Sexuálne spojenie medzi Rachel a Deckardom je vlastne prvé svojho druhu /!!/ podobne ako tomu bolo pri Adamovi a Eve. Zároveň to naznačuje budúcnosť. Hľadanie cesty spolužitia človeka a nového ľudského "plemena".

 "It’s too bad the girl won’t live. But then again, who does?” - Gaff /posledná veta a jeho prvá po anglicky/

Roy Batty - "Questions". Pozrite si ešte raz ten film, po prečítaní tej haldy textu /dalo som to napísať po scéne a jednotlivých vetách s absolútnym hlbkovým rozborom, musel by som to však vydať ako samostatnú knihu/ je už asi každému jasné o čo vlastne vo filme Bladerunner ide. Koľko autobiografie a subjektivity Riddley do scenára vniesol, "most complete and personal film" si musíte už nájsť sami, je však ateista, bojuje s náboženstvom aj so svojou vierou /pochoval oboch bratov, otec bol profesionálny vojak, nalomený vzťah/. Bladerunner je film o ceste. Sledujete vývoj, hlavne duševný, každého z replikantov, ako sa v nich prebúdza ľudskosť, ako sú viac a viac podobný človeku so všetkými jeho cnosťami a chybami.

Deckard a Rachel je modelová dvojica novej "strojovej" humanity kontaktujúcej sa s ľudstvom. Filozofovia celé tisicročia hľadajú odpovede na večné otázky - ako definovať život, ľudskosť, zmysel  života, kde vlastne smerujeme, ako to skončí, najvyšší morálny zákon. Kruh života a smrti. Replikanti vo filme sú výsledkom toho hľadania. Stroj stvorený človekom schopný žiť, snívať /o elektických ovečkách ?/, pamätať si, cítiť, rozmožovať sa a zomrieť - spĺňa vlastne technické kritéria živého človeka. Aká teda bude naša odpoveď, čo vlastne hovorí boh na svoje dielo, na živého človeka ?

---------------------------------------

Appendix:

Zvieracie motívy. Roy - vlk a vlčie vytie keď naháňa Deckarda, tiež holub po svojej vlastnej smrti. Leon - korytnačka. Zhora - had, tetovanie cobry, telový makup v podobe hadích šupín. Pris - mýval, makeup tesne pred jej smrťou. Tyrell - sova, viď aj jeho "sovie" okuliare. Rachael - pavúci, viď jej implantovaná spomienka. Sebastian - myš, mala, nenapádna. Deckard - zbabelé kurča. A samozrejme ten jednorožec.

Kübler-Ross model. Replikanti vo filme /hlavne Roy, Rachel ale aj Deckard/ prechádzajú klasickými 5 štádiami smútku /umierania/ - DABDA: Denial, Anger, Bargaining, Depression, Acceptance. Rovnako ľudská reakcia ako u ľudí samých.

Bradburyho budova /vo filme ide o interiér domu, kde žije Sebastian/ - ide o skutočne existujúcu nehnuteľnosť nazvanú na počesť jedneho z najlepších a najhodnotejších scifi spisovateľov všetkých čias - Ray Douglas Bradbury. Žartujem. Barabizňa je nazvaná po jednom bezvýznamnom milionárovi. Avšak spisovateľ Bradbury sa aspoň takto nepriamo do tohto filmu dostal.

Filmová Rachel má implantované spomienky vychádzajúce zo skutočných zážitkov Tyrellovej mladej /ľudskej/ netere. A ta sa volá - Sarah. Radšej na ten odkaz ani neklikajte, neb sa dostanete na pekelné biblické scestie. A už vôbec neprátrajte potom čo sa stane v druhom knižnom pokračovaní Bladerunnera, stačí keď budete vedieť, že osud Rachel a Sarah sleduje bibliu až nepríjemne presne.

Mená - Umelina Roy, Leon, Zhora, Pris, Rachel vo filme vystupujú pod svojim prvým menom. Ľudia Deckard /tu film zámerne klame telom/, Bryant, Heldon, Tyrell, Chew, Sebastian pod svojim druhým menom. Segregácia, rasistické poznámky a kastovanie je vo filme prítomné na dennej báze.