Grandia

"Práve tak dobré JRPG pre Sega Saturn ako FF7 na PSone, len trochu inak". Napísal Gamespot pred šesťnástimi rokmi. Dokonca to dostalo nejaké japonské GOTY JRPG award za rok 1997. Čo sa to tu prepána deje ? FF7ka /na japonskom trhu dostupný práve na začiatku roku 1997/ bolo predsa stále ten nedotknuteľný, kolosálne epický gigant. Neskutočné tučný budget, hi-end produkcia a technická stránka rozvaľujúca sa na troch CD. Nič sa tomu nemohlo rovnať. Avšak tuzemský herný časopis, už neviem či Plevel alebo Skóre, tvrdil po prebratí zahraničného infa, presný opak a priložil nejaký, malý, rozplizlý obrázok. Takéto niečo. Zobral som to na vedomie a na istý čas proste pustil z hlavy. Internet bol dostupný leda v internet café, vytáčacie 56 kilové modemy, cirka 75-100 korún na hodinu po prepočte na dnešné, bolo ťažké niečo overovať, zahrať si a youtube ešte nebol. Nakoniec som sa však s "malým" odstupom dostal ku 256 DSLku vo  flatrate 24/7 režime a v mojej deckej a začalo peklo. Prechodné "vytáčacie" obdobie - stiahnete leda 2 mega za deň /platí sa od sekundy/, preklenul kamoš, čo herný tovar nosil na disketách /emulátory, romky/.

Prešiel som teda more JRPG hier pre všemožné systémy vrátane Xenogears /1998, Psone/ a konštatoval, že tá religiózne pošahaná Square vec používa "identický" engine ako FF7 killer, slovútna Grandia 1 pre dokonale nedostupnú Sega Saturn, zaujímavé. Ešte lepšie bolo to, že zhruba o tri roky po debute Grandie sa stalo niečo nečakane báječná - a to port, PAL verzia tej gamesy pre konkurenčnú PSone !! Cítil som príležitosť. Písal sa marec roku 2000, všade hysterčila PS2 a nám sa tu pre končiacu playstation podsúvala kultová hra zo Saturna, JRPG údajne tak dobré a infekčne chytľavé ako tá preflákla FF7.

"puff puff" a "Justin, Justin, you OK ??"

Spúšťam teda psone emulátor /používal som čerstvú novinku epsxe, a hlavne 100% Bleem/ a stalo som opäť to isté čo s Chronotriggerom /SNES/. Hra, ktorú som viacmenej "ignoroval", odkladal - až nebude čo hrať sa ukázala ako klenot nevýčisliteľnej hodnoty. Menšia hyperbola než si myslíte. Možno si pamätáte na tento môj starší článok o tom, aké atribúty kvality by mala mať dobrá JRPG. Vyzdvihnem dva najdôležitejšie - postavy /herný svet, atmosféra/ a bojový systém. Spoiler. Grandia 1 má ďaleko lepší boják ako spomenutý Xenogears /tiež FF8, FF9, FFX atď./, minimálne tak dobrý ako FF7, dokonca s lepším tempom a vývojom. Oprávnene sa hovorí, že len málokto to kedy v klasickej turn-based JRPG urobil lepšie, viac neskôr. Vlastne musím začať od začiatku.

Grandia 1 /Game Arts , 2xCD/. Sprajtózni panduľáci behajú po plne "izometrických" 3D lokáciach s možnosťou rotácie plochy, bojové arény sú dohrávané 2D placky, worldmapa skutočne iba 2D "mapa", postup hrou je takmer striktne lineárny aký to rozdiel oproti FF7 - 3D panduľáci na 2D špica CG pozadiach, 3D arény, 3D sandbox worldmapa, rozhodne nelineárnejšia hra a to už na prvom CD z troch. Grandia zdanlivo neboduje. Príbehové pozadie. V Grandii máme rasu archaických ikarov, hypertechnologická spoločnosť, dnes už opustili svoje fyzické tela a prešli do formy čistej energie. Medzitým ešte rozdelili svet na dve polovice asi kilometer vysokým múrom na časť industriálnu a rurálnu. Veda a mágia. A hej, my ľudia sme im nakopali prdele a zničili ich atlandídu. Aj vo svojej najlepšej chvíľke story Grandie 1 neobstojí voči FF7 alebo šialenému Xenogears. A ono to vôbec nevadí.

 na "múre", pamätná chvíľa, orgán hraje hromové sólo

Ako hlavný hrdina Justin sa nachádzate práve v tej "steampunkovej" časti sveta, máte ani neviem, 12 či 15 rokov, ste bez otca /túlavé topánky, zmizol bez stopy pred rokmi/ a matka sa bojí, že ho budete skoro následovať. Meliete totiž neustále iba o objavovaní neobjavených krajín, o nebezpečných dobrodružstvách a o múre na konci sveta, za ktorým je vlastne, no to nikto z bežných peasantov vlastne nevie. A práve toto je tá hlavná devíza Grandie. Čisté emócie, nonstop bezhraničné nadšenie nad cestou "niekam" a prekonávanín prekážok v bezvadnej spoločnosti kamošov. Spoločnosť vám bude robiť priebežne more ďalších postáv, dostanete sa aj na ten a za ten "múr", porazíte zlo, oženíte sa, fúra detí. Narácia grandie, príbeh vôbec, vývoj postáv nemá kvality Hamleta ale je to tak optimisticky podané, zlepšujúce náladu, hrejivé a dobre ako chlieb a to aj na pirátskej lodi duchov alebo na chrbe pratchetovej korytnačky, zoči voči ikariánom, na banskom vozíku skrze lávu ala Indiana Jones alebo mydlením final boss "Akira" zmutovanca. Japonská hra.

Bojový systém Grandie. Hru som síce prešiel pred viac ako 10 rokmi ale pamätám si, že je rýchly, dynamický, neomrzi, vysoko motivujúci a objektívne zábavný /taká FF9 pri ňom vyzerá skutočne absurdne pomalá a hanebne primitívne/. Ako to dosiahli. Za A - boje nie sú náhodné, obludky na ploche vidíte, môžete sa im vyhnúť, sami si zvolíte okamih boja. Bónus, ak sa dotknete enemáka zozadu máte výhodu prvého "ťahu", pozor lebo to platí aj opačne. Sranda - v tejto hre ovládate nielen svoju postavu ale aj vláčik pomocných NPC v závese za vami /v FF7 napríklad ostatné NPC vo vašej skupine pri pohybe nevidíte/, čím je vás viac, tým väčšie riziko, že narazíte ako "veľký dav" na obludku alebo ona na vás. A po bé používa grandia vlastnú, premakanú modifikáciu ATB systému /active time battle/, známu aj z FF série.

V praxi to znamená, že každý na bojovej ploche /dobrí aj zlí/ sa vlastnou rýchlosť simultánne hrnie ku bodu exekúcie /klasický merak, kde vidíte ikonky postáv a ako ďaleko sú od aktívnej fázy/. Značná časť taktiky hry je založené práve na ovplyvnení rýchlosti akou sa kto dostane ku činu, alebo naopak ako vás zabrzdí enemák, či to celé až na seba kompletne stopnete. Je to minihra sama o sebe, more taktizovania a možností. Celý boják je vlastne o skvelom balance /problém pri FF7/ alebo motivácii sa v tom hrabať hlbšie a hlbšie /hrozné pri Xenogears/.

Manažment mágie, skill tree, super kombá, expovanie je však tá hlavná bavka. Hra vám nedáva "skúsenosti" len tak za bezducho odflinkaný boj. Grandia rozllišuje medzi levelovaním postavy /klasické parametre/, vašej zbrane, elementálovej mágie /4 druhy, všetky môžte vlastniť/, či množstva many a všetko s prihliadnutím na vrodené parametre hrdinov /ten je skôr expert na útok, tamten na obranu, tank, healer, poznáte to/. Plus skrížené vzťahy, takže level up pre vodný element vás tiež trošku dvihne celkové HP. Ak teda ako Justin používate meč, ten sám "pre seba" získava body, kým ho nevymeníte časom za palcát /a ďalšie srandy/, ten sa však správa ako ďalšia autonómna bytosť s vlastným skóre /ak ho teda máte v ruke, meč a jeho skills sa "nenabíjajú"/, to isté mágia. Hra vás núti byť stále v pohybe /v FF7ke viete ísť celé hodiny s Double cut a Ligting 3, heh, Xenogears ešte menej/. A na čo je to vlastne dobré. Nuž povedzme, že plošný, ničivý, magicko-technický útok "Drvivý dopad Thorovho kladiva" vyžaduje kladivo Lv.2, Fire Lv.4, Lighting Lv. 10, mana Lv.2. Teraz si predstavte, že podobných extra útokov, kombinácií sú tam celé desiatky na jednu jednotku, pritom ovládate kopu ďalších postáv, každá s iným ladením a všetko sa to mieša v chaose takmer realtimového boja. Pripomínam dôležitý fakt - leveluje iba to, čo skutočne "používate" a keď to evolvuje, tak získate ďalšie "dobré veci", sami sa teda hrniete z jedného boja do druhého. Viac si už nepamätám, celkový drive boja je však super.

"Theme of Grandia, which was composed by Noriyuki  Iwadare in just one night after looking at an illustration for the game."

Čo ešte dodať. Audio podmaz je príjemný, niektoré music themes proste nádherné, FMV videa zriedkavé a technicky skôr tragické, dabing po 85% času hrozivý, zaspato deklamovaný, kopa engrish textov. Dual analog ovládanie na PSone. Hra je dostupná na PSN. Grandia je však skutočne o niečom inom ako o načinčanej technickej stránke. Je to antidepresívum. Ako vyzerá prvý quest ? Hľadáte legendárnu prilbu, brnenie, meč a štít /Warrior's Helmet, Legendary Armor, Spirit Sword, Shield of Light/ a čas máte iba do západu slnka, inak sa stanú hrozné veci. O čo však ide naozaj. Plechový kryt od smetného koša, drevený papek, zamastená kožená zástera a veľký vrchnák na hrniec a vzäpati celý vyrehotaný nabehnete ku mamke na obed. Great warrior, first-rate adventurer !! Čo začne ako detské snívanie však skončí ako naozajstné dobrodružštvo, pravý road trip a záchrana sveta. Celého ako inak. Kto na podobné slnkom prežiarené, romantické, mierne infantilné dragonball nezmysly nemá žalúdok, ponúkam mu nahradný program - síce bez charizmy, totalitná WRPG nuda, dva dni mŕtvy odtučnený esprit a bez úsmevu na tvári ale má to viac drakov.