Rip & Tear

Final Fantasy 7 v roku 1997 na PlayStation 1 stála 49.99 USD. Inflačná kalkulačka nám ukáže, že dnes by to bolo za rovných osemdesiat. FF7 Remake sa však dnes oficiálne predáva za 59.99 USD/EUR/libier, teda o dvacku pod cenu oproti originálu. Aby to Square dorovnalo, musí predať viac kópií, alebo tam lepiť pochybné DLC, železné krabičky a figúrky s mečom, motorkou za vyššiu cenu. Nejako to amortizovať. Digitálne verzie nie sú lacnejšie ako fyzické kópie, lebo marža je tak nízka, že sa nejako firma zahojiť musí. PS1 verzia predala hravo neoficiálne 10 mega. FF7R potom potrebuje aspoň pätnásť či dvadsať. To na jednej platforme rýchlo nepredá, takže smer Xbox a PC. A to je FF7R triviálna pakáreň v tuneloch s troma lokáciami. Je nemožné zajtra odfinancovať super AAA  alebo výpravné AAA hry s tým, že sa vývojár bude krčovite držať iba jednej konzoly. Vlastne to je možné ale niekto ten rozdiel zaplatiť musí. Kapitál bude chýbať tak či tak. Deformácia, pnutie, revolúcia a likvidácia.

nízka cena slabo kryjúca náklady /a budúci rozvoj/ je problém

ValueAct Capital Partners je firma, ktorá pred pár dňami kúpila 2.6 milióna akcií Nintendo za 1.1 miliardy USD. Tá miliarda je teda 2% z celkovej trhovej ceny a za 50 miliárd môžte kúpiť nintendo celé. Cieľom ValueAct je pritlačiť na zbor riaditeľov nintenda a zmeniť túto arogantnú, pyšnú a skostnatelú žumpáreň na nové Disney. Od hier cez tématické parky, lyžičky, uteráky, šampóny po prúd filmov, muzikálov, pesničiek na spotify. Ak som teda ja navrhol dať maria, zeldu, animal crossing na všetky zariadenia s displayom vrátane playstation, xbox a Honor mobilov a zarábať bilióny, tak nintendo si svojou pasivitou /a s nikým sa deliť nebudeme/ opäť vybralo cestu kolosálnej ťažkopádnosti a rigidity. Ide to však lacnejšie. Nasleduje amatérsky song, repráky dať naplno.

Doomguy borca vám nemusím predstavovať. Ten žltý samičí pes je Izabela. Veľmi známa postavička z nintendo hry Animal Crossing. Simulačná vec v pastelových farbách, kde v prvej misii vešiate záclonky na okná a potom nosíte koláčiky online susedom. Na zgrcanie mierumilovná vec. DOOM /mód brutal, eh/ je hra, ktorej obsah je nevhodný pre hráčov pod 18 rokov, niekedy ešte aj viac. Obe tieto hry nemajú zhola nič spoločné. Dať ich do jednej reklamy je nezmysel a marketingová samovražda. Bez ohľadu na to sú všetky fóra už mnoho dní utopené v gigabajtoch memes, videí, gifov a fanartov, kde v nich ruka v ruke skotačí Izabela a Doomguy. Čo do deje ?

ta whisky na konci je tam preto, lebo v jednom ofiko nintendo videu chľastá Izabel "asi" čaj,
pohár však na 110% vyzerá ako whisky s ľadom.

Ide o čiste komunitnú, aktivistickú "marketingovú" kampaň v hodnote virtuálnych "100 miliónov", bez toho aby ste pumpovali miliardy do blbečkov z tokia a ukazuje ako expandovať obe značky, pobaviť sa a zarobiť. Obe tieto diametrálne odlišné a veľmi očakávané hry sa totiž začali predávať náhodou v ten istý deň. Jeden mladý vtipný muž dal do obehu obrázok ako Doomguy učí Izabel narábať s brokovnicou a bolo virálne vymaľované - internet sa už nezastavil. Ani samotný id software /Bethesdu konkrétne/ to nenechalo chladným a na diaľku autistov z nintenda pozdravil. A samozrejme beží niekoľko peticií ako dostať Izabel do DOOMa a DOOM do Izabel. Chrocht.

SONY sa potrebuje rozhýbať, jej akcie sú voľne v obehu, jej zraniteľnosť bude v ďalšich rokov recesie vysoká. Ktokoľvek zarába skutočne veľa, má ten kapitál, tak pôjde, kúpi a bude diktovať. Zajtra to môže byť číňan z Tencent /už má akcie Epicu, Ubisoftu, Blizzardu, Platinum games/ alebo poliak z CD Projektu o 10 rokov. Hardvér je definitívne totálne podružná záležitosť. Ide o kvalitu likvidity, herných IP, herných postáv, herných predmetov /posraný master sword Linka/. Tie peniaze ležia na zemi, komunita reaguje rýchlo, okamžite, vedela by na Doomguy/Izabel zarobiť majetok. Kvalitné hry a kvalitní ľudia. Inak sa SONY zaradí ku Atari, Commodore a SEGA.