Jemná, grafická sila - Amiga, SNES, Megadrive

Amiga 500 má 7Mhz CPU, a ak necháte všetku prácu iba naňho, tak to dopadne v hre takto - ROLLING THUNDER. Je zjavné, že tie 2D "friendly" bitplány, HW sprajty, DMA, Blitter, Copper a Paula čip ako HW mixér 4 x PCM audio kanálov v amige nie sú nadarmo. Stargunner /PC/ chcel v roku 1996, to už bola amiga dávno pod kytkami, aspoň i486DX/66Mhz na prašivé rozlíšenie 320x240px a na sľubovaných 60 fps ste potrebovali zjavne Pentium, keď mám veriť odporúčaným špecifikáciam /ja som to hral na P133ke/. No a potom tu máme nintendo konzolu SNES s 3.5Mhz CPU /!!/, na ktorom v 1995 hladko bežala beštialita Rendering Ranger R² /mix Turricana a generickej SHMUP od chlapíka, vtedy 30 ročného nemca Manfreda Trenza, čo robil práve tie Turrrican hry/. Očividne pri architektúre tej konzoly mysleli na hry a nie na Excel tabuľky. No a nejaký ten špinavý HW trik /je ich tam more/, čo tá mašinka dokáže vám teraz ukážem.

Ak hovoríme o starých herných systémoch, tak tu bola snaha mať kvalitný DMA /Direct Memory Access/ systém. Kus silikónu, ktorý riadi IOP operácie nezávisle od CPU. Enormne teda šetrí pracovné cykly procáku na iné veci. SNES DMA obsluhuje na prvom mieste potreby nenásytnej grafickej karty /PPU/, ktorá veľmi intenzívne s RAM pracuje. SNES DMA má 8 kanálov a každý nezávisle presúva dáta z hlavnej RAM do registrov grafickej karty alebo naopak. Dokonca je možné využitím WRAM portu na PPU realizovať rýchle presuny iba v rámci hlavnej pracovnej "CPU" RAM /128KB pre CPU, 64 KB pre grafiku, 64KB pre audio/. A keď vám to nič nehovorí, tak to veľmi pripomína Blitter funkciu amigy /presun dát v hlavnej RAM bez asistencie CPU/.

DMA je tak rýchle preto, lebo ide o úmyselne dizajnovanú HW skratku, keď prenesenie jedného bajtu trvá iba 8 pracovných master cyklov, zatiaľ čo pri použití CPU inštrukcie /klasika ako LOAD IN. OUT/ to na SNESe trvá aj 10 krát dlhšie - dostať niečo z RAM do GPU a dokonca 56 cyklov presunúť niečo niekam v samotnej pracovnej "CPU" RAM. Rýchle a dobre navrhnuté DMA je teda alfa a omega výkonu SNES, Megadrive ale aj PlayStation 2 či PlayStation 3 /EIB zbernica, DMA SPE radiče/. Nintendo sa však s DMA svojho času pohralo ešte viac.

HDMA SNES režim. H ako horizontálny. Elektrónové vykresľovacie delo behá na CRT obrazovke po riadkov od vrchu až nadol a HDMA tento pohyb otrocky nasleduje. SNES je teda schopné modifikovať dáta /registre jeho GPU - PPU/ v každom riadku a medzi nimi bez asistencie CPU a to mi zas pripomína Copper procák amigy !! Čo s tým v hrách z praktickej stránky ? To si hneď ukážeme a budete šokovaní, čo všetko /vrátane "3D"/ to dokáže simulovať. Technická stránka veci by nebola úplna, ak by som nespomenul, že HDMA je možné kombinovať s vertikálnym IRQ /interrupt request, riadené s CPU/. Obraz je sieť pixelov v oboch osiach, takže sa žiada mať patričné schopnosti v oboch smeroch. Tretím je alfa /prekrytie vrstiev do hĺbky, SNES je extra dobre vybavené/ alebo Z-buffer na 3D mašinách, ale týmto teraz situáciu nebudem komplikovať.

 SNES - HDMA demo ukážky

Príklady /video vyššie/. Farebný gradient. Určite ste si v mnohých amiga hrách všimli duhové prechody na pozadí. Banalita. Copper amigy bez pomoci CPU mení per riadok farebné registry počas toho ako CPU a GPU vykresľujú postupne obraz. Možno dokonca takto na obraz dostať aj viac farieb, než koľko systém oficiálne podporuje. Okienkovanie. Toto sa vysvetľuje trochu krkolomnejšie, ale vedzte, že HDMA už keď tu zmenu urobí, tak tá beži po celom riadku až do konca. Čo však, ak potrebujeme, aby v polovici riadku HDMA akciu prerušilo a po mikrosekunde zas pokračovalo. Na toto slúži "maskovanie" riadku "okienkovaním" a nebudete veriť k čomu je to v hre dobré /neskôr bude herná ukážka/. Horizontálny skroling /sínusová krivka/ a mozaika, ktorá vyzerá ako "zoom" textúry v DOOM engine. To som napovedal až príliš.

SNES  - HDMA v hrách

Herná prax- video. Axelay od 00:30 - známa to SHMUP strieľačka, ktorá ohuruje zvláštným pasážami s vertikálnym skrolingom, ktoré vyzerajú ako keby pod vami rotovala paralaxne a v 3D matička zem. Zdanlivo textúra na válci. Na prvý pohľad ide o grafický mód 7 SNESu. Avšak nie je tomu tak. Tento grafický režim neumožňuje použiť naraz viac ako práve jednu jedinú vrstvu a nej už iba sprajty. Axelay používa HDMA na modifikovanie grafiky po jednotlivých scanline riadkoch a vytvára ilúziu 3D priestoru a otextúroveneho sveta a tiež to použili na tu "hmlu" na horizonte a farebné gradienty. Všetko bez asistencie CPU. Jim Power: The Lost Dimension in 3-D od 05:56 - pri boss súboji je tam bubák čo rotuje a zoomuje vo veľkom štýle, ten naozaj beží v mód 7ke, potom by ale v pozadí nemela byť žiadna ďalšia grafika, iba čierna tma. To sa zjavne nestalo. Opäť to zachránilo HDMA a dostanete tam aspoň farebný gradient alebo jednoduchú, skrolujúcu "3D" zem v ďalšom súboji. Onizuka Katsuya Super Virtual Boxing od 11:15 - úplne rafinovaná finta G. Okolo bojujúcich postáv sa točí "3D" aréna. Nemôže isť o mód 7, lebo tých vrstiev je tam príliš veľa. Takže opäť HDMA s "okienkovým" maskovaním. HDMA urobí modrý farebný gradient a potom vystrihne "diery" v riadkoch tak, aby sa zdalo, že sa gradient - aréna deformuje a rotuje v 3D. Brilantné. The Adventures of Batman And Robin od 14:39 - kopa veľmi pôsobivých 3D efektov, ktoré všetky vznikli iba vďaka šikovnej manipulácií PPU registrov via HDMA. A malé SNES demoscene demo na koniec. Je to naozaj iba zmena zopár PPU parametrov, trochu HDMA a tie gfx veci sa tam deju doslova samé a bez veľkej intervencie CPU.

Megadrive. Prišiel na trh o 2 roky skôr ako SNES a mal by byť tak o pol generáciu "zastaralejší". Má DMA, nemá HDMA režim, má však takmer 8Mhz CPU a je teda v tomto smere výrazne rýchlejši ako SNES. HDMA na SNES si mení registre v PPU /v grafickej karte/ medzi riadkami rýchlo a bez väčšej námahy. Megadrive dokáže niečo podobné so svojim VDP /to čo PPU pri SNESe/, ale potrebuje občas aj asistenciu CPU /via IRQ/, ktoré síce je rýchlejšie ako pri SNES, ale nie až tak, aby to dokázalo s tak jemnou granularitou. MD dokáže teda to isté ako SNES len trochu "hrubšie" a pomalšie. Viď mód 7 ala SNES na MD alebo Axelay skroling ala SNES aspoň v podobe grafického dema. Iba jedna veta o chystanom ZX Spectrum Next - tam sa pracuje "na všetkom". Špeciálne inštrukcie, špeciálne DMA, pseudo Blitter, IRQ, Copper režimy a spolu s fillrate väčším ako Amiga 500, SNES a Megadrive dokopy, by to malo aj niečo zaujímavé ukázať. Až to teda bude hotové. Snáď o rok. Možno.

To magické slovo je XYZZY

V 1988 bežal na západe v kinách film Veľký s Tomom Hanksom a už si presne nepamätám kedy presne, ale po revolúcií sme to na veľkom plátne pozreli tiež. Zábavná klasika, dobre natočená. Každé decko sníva aj o tom, že až vyrastie, tak bude mať kopu vlastných prachov. Pán svojho času, žiadne večierka o 21:00 hodine. Vo filme však Tom zistí, že život dospelého je existenčné, sociálne, vzťahové peklo bez priateľov a je lepšie byť dieťaťom /s peniazmi, heh/. A hraje sa tam nejaká videohra. Tom ako decko má vlastné PC od fy Unisys /založená v 1986/ s floppy mechanikou a farebným monitorom. Borec. Hra, ktorú hraje v 4 farebnej CGA grafike v 320x200 rozlíšení v skutočnosti neexistuje, čo však neznamená, že sa nadšenci neinšpirovali a krátku hru na túto tému proste z nuly neurobili. Zaverečný boss je zlikvidovaný termálnym granátom, tak sa mi zdá, že to bolo preložené u nás.

 

 rok 1988 - 4 farby, hnusný jedno kanálový beeper, 2D grafika, 3D a VR je čo ??

Podobným gamesám dnes hovoríme "textovky". Najprv to bol iba prostý text a audiovizuálny zvyšok sa nechal na vašu fantáziu. Neskôr pribudla aj doprovodná grafika. Tisíce hier za posledných 45 rokov na všemožných HW platformách a robia sa dodnes - The Curse of Rabenstein /2022/ pre 8 bitové ZX Spectrum s peknou, farebnou grafiku. A na úplnom začiatku bola prvá textovka všetkých čias Colossal Cave Adventure /bez grafiky/, ktorú nakódoval bradatý progiš pre obrovský firemný mainframe, čo zaberal celú halu. Nebudem prepisovať celú wikipédiu. Stačí, keď poviem, že super slavný špecialisti na tento typ hier Level 9 Computing vypustil hru do sveta aj pre bežné domáce počítače a mašinky od PC MS-DOS po ZX Spectrum. Speccy dostalo aj báječnú "vektorovú" grafiku vykresľovanú v reálnom čase, aby sa ušetrilo na mieste. Jedna herná obrazovka ako klasická, tučná "bitmapa" má totiž na spektre 7 kilo dát a RAM máte iba 48 kilovú. 

rok 2022 - od 3:10 min - milióny farby, zvuk ako v opere, 3D grafika, VR grafika !!

Na prvý pohľad tu zas robím archeologický retro výskum, ale opak je pravdou. Ken a Roberta Williams /zakladatelia Sierra Online a absolútni giganti adventúrneho žánru/ debutovali niekde okolo roku 1980 s adventúrkou Mystery House /berieme ju ako textovku po prvýkrát aj s grafikou, teda grafická adventúra,/ ktorej popis som videl za socíku v časopise "100+1 zahraniční zajímavost" sa rozhodli oznámiť, že ich firma Cygnus Entertainment pracuje na 3D verzii hry Colossal Cave Adventure a hotová má byť niekedy v lete tohto roku. Na úvod pre WinOS, MacOS systémy aj s podporou pre VR ako je Oculus Quest 2. Použili engine Unity, hra má mať takmer 150 lokácií, hádanky, NPC, drakov, tajomstvá a veľký poklad na konci. Projekt údajne odštartovala nuda doma počas COVID-19 epidémie. Do predčasného herného dôchodku odišli Ken a Roberta v 1999 a po viac ako 20 rokoch sa vracajú vo veľkom zombie štýle prepracovaním skutočne archaickej hry do najmodernejšieho VR režimu. Teleportačné kúzlo XYZZY bude určite fungovať aj v 3D rimejku.

Komentované herné správy - 14.4.22

"Mario 64 pre N64 na 60 fps." Toľko šestiek. Programátor z nemecka sa vrhol na kód starých N64 hier s cieľom dostať ich na novú úroveň. Tento konkrétny Mario projekt sledujem od začiatku a jeho filozofia je vcelku jednoduchá. Vždy sa nájde niekto, kto to vie urobiť lepšie a túto pravdu aplikoval aj na Mario 64 klasiku. Hra beží na pôvodnom HW vcelku solídne na 30 fps. Sem tam, keď je scéna komplexnejšia, súc mysliac počtom polygónov, tak to zakolíše aj tesne pod 20 fps. Náš chlapík to "začisťuje" /more piplavej práce a ladenia každého kúska kódu/, tak že priemerný framerate zlepšil aj o 100% /v stress situácii, kde hra bežala na 20fps, teraz ide na 42fps napríklad/. Pracuje aj na 60 fps režime a na 30 fps mu zas jeho optimalizácie dávaj[ viac polygónov na frame, takže je teoreticky možné v budúcnosti zvoliť si medzi high quality /oveľa viac polys, teda objektov, kvetiniek, šutríkov na 30 fps/ a high performance módom /klasika vizuál, ale na 60 fps/.

K N64 ešte osobná poznámka.V japonsku išla do predaja v lete 1996 a ja som kúpil 3Dfx Voodoo 1 ku Pentium 100@133Mhz tuším o rok neskôr v 1997. N64ka /CPU na 94Mhz !/ s 8 megovým RAM packom, ak je programovaná korektne, tak sa plne kombinácií Pentium+Vodooo1 vyrovná. Je schopná produkovať 640x480px frame v "PC Vodoo 1 kvalite" s filtrovanými textúrami a perspektívnou korekciou na 25+ fps, čo je určite skvelý výsledok. Pred uvedením N64 na trh sa používal aj pracovný názov Ultra 64, čo kdečo naznačovalo a vedeli sme, že konzolu nintendo vyvíja v kooperáciii so špecialistami zo Silicon Graphics /už od roku 1993 ako Project Reality, uf/. Niekoľko veci sa pokašlalo /neohrabane riešený MEM systém/ a výkon konzoly bol dočasne zrazený na "polovicu", kvôli tvrdohlavosti nintenda /viď patálie s mikrokódom/, ale "high end" potenciál to bezpochyby existuje a na výsledný Mario 64 na 60fps /hoc aj s nejakým redukovaným rozlíšením som zvedavý/. Reálne je N64 o pol generácie výkonnostne pred PS1.

"SONY nalialo ďalšiu miliardu kapitálu do EPICu." A ešte predtým to bola ďalšia takmer pol miliarda. Kopa prachov. Za Insomniac Games vyvalili 250 mega a dev tím im urobil Spiderman blockbuster. Za miliardu kúpite štyri také firmy. O čo tu teda ide. Vidím to v troch hlavných bodoch. Dávno /veľmi dlho/ razím pragmatickú teóriu o redukcii trhu na jeden či dva veľké multiplat engine, ktoré budú mať dosť kapitálu, aby stále drahší vývoj utiahli. A verte mi, že je to náročnosťou už na úrovni operačných systémov ala Windows. Budúcou multiplat jednotkou na trhu bude EPIC s UE5 a SONY tam zákonite nabehlo vložiť nohu do dverí. Je to investične výhodné a tiež praktické. A rámec pre svoje aktivity /PSVR2, PS6, filmy/ už SONY s EPIC kuje za horúca už teraz. 

Druhý bod je hra Fortnite, alebo niečo "iné", čo EPIC bude mať, možno už o tom niečo SONY aj vie a za tú miliardu si tam chce nahodiť svoje "product placement" vecičky. Postavy z SONY hier, chlpatých maskotov, celé tématické levely z vlastných hier. Portál do metaverza. Fortnite je totiž GAAS /hra ako masívna monetizačná platforma/ a to je biznis, kde by SONY už davno chcelo byť. A posledný tretí uhol pohľad je joint-venture SONY-EPIC a technologický prienik do filmu. Roky volám profíkov z filmu ku hrám /scenár, réžia, kamera, herci, audio/, avšak nezabúdajme aj na priesak opačným smerom.

FF7 - niekde medzi Midgar a Kalm city.

 "CG animačky pre Final Fantasy 7." V 1996 teda išla do predaja N64 a do PC sa pchali grafické 3D akcelerátory /v skutočnosti akcelerátor rasterizácie, nie 3D transformácií vertexov/. No a Square na najdrahších SGI Onyx mašinách na svete rátal pixely pre bombastické prestrihové videá v hre FF7. V odkaze na začiatku vám stačí pozrieť si iba obrázky a nasať atmosféru starých štúdiových RGB CRT monitorov a grafických staníc za milión. To hovorim trochu sarkasticky. Tie telky, čo sme mali doma stáli kvalitou za starú belu a tie animačky sa nákoniec rátali do VGA rozlíšenia na 15 fps s dosť drsnou kompresiou, aby sa to vôbec vopchalo na relatívne malé CD. Hra je na PS1 na troch CD /PC verzia dokonca na štyroch/ a CG videa je tam takmer 50 minút, čo už pomaly chcelo DVD formát. Obzvlášť, ak by mal Square tie videá prepočítať do kvalitnejšej 480p/30fps varianty pre PC.

chystaná hra Dracula pre starú konzolu ColecoVision

"WIP teaser Dracula pre ColecoVision."  Nádherná atmosferická grafika na  40. ročnej hernej US konzole, ktorú už dnes nikto nepozná. Malá americká firma The Connecticut Leather Company založená v 1932 má už v názve, že robí bačkory a kabelky z kože a dodávala ich aj vojakom v druhej svetovej /tie kabelky nie/. Zarobili tam majetok. V roku 1950 už naskočili na nový vlak plastových hračiek pre deti. Pong od Atari. Aj na to zareagovali. Po automatovej verzii z 1972 prišla o tri neskôr aj domáca verzia hry. Hystéria, úspech. Každá firma sa chcela nažrať a dať na trh svoj klon Ponga. Trh zažil "čipovú krízu" následkom príliš veľkého dopytu po kremíku. Coleco bolo opäť na správnom mieste a medzi prvými tie kontrakty na dodávky podpísalo. Vznikla herná konzola Coleco Telstar a išla na dračku. Prakticky v rovnakom čase tu bola aj Atari 2600ka. Coleco jasne rozpoznalo príležitosť a šancu vo vznikajúcom gamebizu a v lete 1982 dáva na trh objektívne "najlepšiu konzolu" všetkých čias ColecoVision, ktorá si ľahšie poradí z konverziami hier z veľkých automatov. 

 

Jeden taký arcade mega hit od nintenda - Donkey Kong /1981/ sa chcel prepracovať aj do vašej obývačky a nintendo rokovalo ohľadom licencie s Taito, Atari a práve s Coleco. Licenciu pre domáce konzoly vyhralo Coleco !! Čo sa stalo ďalej je príklad diabolského mozgu. Coleco povolilo port DK aj na iné konzoly s výnimkou priamej konkurencie Aatri 5200 za 270 dolárov /ColecoVision stále iba 170 USD/. Predstavte si analógiu s Tetrisom alebo Minecraftom. ColecoVision následne s DK bundlom predalo 500 000 konzol už počas prvých vianočných sviatkov. Potom prišiel neslávne známy kolaps videoherného trhu v 1983. ColecoVision to však väzy nezlomilo, naopak počas krízy sa im celkom darilo a za celý cyklus konzoly predali nakoniec veľmi slušných 6 miliónov kusov /Atari 5200 iba 1 milión, fiasko/. Coleco sa však v roku 1985 z trhu stiahlo a v 1988 dokonca vyhlásilo bankrot. Čo sa teda stala ?

Stalo sa to, že sa dialo príliš veľa veci naraz a k tomu aj strašne rýchlo. Commodore v roku 1985 malo Amigu 1000, z ktorej vznikol kolosálne úspešná Amiga 500. Coleco videlo dávno dopredu aj tento smer vývoja ! Konzola ColecoVision preto mala rozširovací expanzný interfejs. Mohutne propagovaný a stačí, ked poviem, že mali v ponuke "udelátko", ktoré tu konzolu urobilo kompatibilnú s hernými Atari 2600 kartridžami /bol z toho súdny spor/.  Neuveriteľné. Iný modul z toho urobil "PC". Šokujúce. A nakoniec Super Game Module, čo je vlastne úplne v intenciách dnešnej PRO verzie pri playstation konzolách. Vizionárske. Firmu odpísalo práve otvorenie novej vetvy osobných domácich "PC". Coleco Adam /na ktorý sa dala premeniť aj ich konzola ColecoVision/ bol extrémne poruchový. Extrémne = bežne vám museli poslať osem krát iný stroj, aby fungoval aspoň jeden. Celé dobré meno Coleco bolo zlikvidované cez noc. Toto zlyhanie vymazalo všetko skvelé, čo kedy dosiahli, Stratili tvár, peniaze, investorov a nakoniec aj celú firmu. Hry pre ColecoVisionsa sa však robia vo veľkom štýle naďalej. A pššt - neskôr sa objavia aj porty pre japonskú výkopávku MSX alebo PC via STEAM /ten istý dev tim ako rozpracovaný Dracula a hra samozrejme beží aj na ColecoVision/.

Return to Monkey Island

Svet Monkey Island pokračuje po vyše 30 rokoch "skutočným" tretím dielom od originálneho dua Ron Gilbert a Dave Grossman /ten treti - Tim Schafer má dnes úväzok pod Microsoftom, ktorý kúpil jeho firmu Double Fine Productions/. Ako začať. Viem, čo chcem povedať, ale nechcem to zas utopiť v oceáne textu, čo sa nakoniec aj tak stane. Povedzme, že Frodo Pytlík /u nás Bublík/ pripíja grogom na počesť tejto udalosti. Je tiež MI fanboj ako ja. Dlho som si myslel, že som na prvom mieste nerd cez sci-fi /tisíce kníh z celého sveta/, trochu fantasy, ale ukázalo sa, že som hlavne na dobrodružstvo na aspoň dvojsťažnovej brige, hrubé vtipy, drsný živel, trochu romantiky. Kapitán, plachty, jolly roger a slaná voda v ksichte. Rozdrviť nepriateľa, hnať ho pred sebou, počúvať nárek jeho žien a občas nájsť nejaký poklad a potopiť loď. Čo najmenej tých vlastných. 

The Secret of Monkey Island /1990/ je hra čo tie fantázie napĺňa a ktorá sa podarí raz za niekoľko dekád. Harmónia grafiky, zvuku, postáv, scenára. Aj teraz som si pustil úvodnú polhodinky a tá atmosféra s brilantne zabavnými ironizujúcimi dialógmi je báječná. Karibik, piráti, cikády pod hviezdami. Čakanie na dobrý vietor. Usmieval som sa neustále, dnes viac, lebo mám lepšiu angličtinu a už aj niečo odžité. Slabosťou hlavného záporáka LeChucka bola neopätovaná láska ku miestnej ryšavej guvernérke. Reči sa vedú, že mu povedala, aby neotravoval, sklapol a vysmahol /v originále "drop dead"/. Zobral to doslovne /heh/ a naozaj zhebol pri pokuse urobiť na ňu dojem. Skusil odhaliť tajomstvo Opičieho ostrova. Teraz ako duch na prekliatej lodi všetkých otravuje. To citujem priamo z hry. Druhý diel následoval o rok neskôr - Monkey Island 2: LeChuck's Revenge /1991/. Potom po pauze, už bez Ron Gilberta - The Curse of Monkey Island /1997/, Escape from Monkey Island /2000/ a Tales of Monkey Island /2009/. 

 

"ron mi povedal, že neurobí ďalšiu monkey hru, kým .. "

Presne pred 9 rokmi /apríl-duben 2013/ napísal nekonečne frustrovaný Ron Gilbert na svojej web stránke v niekoľkých bodoch, ako by si predstavoval eventuálne pokračovanie sveta Monkey Island. Epické ukončenie celej trilógie pod vlastnou réžiou. Kánonické tretie pokračovanie a definitívne vyriešenie tajomstva Opičieho Ostrova /oficiálne je stále nerozlúštené !/.

Píše. Predstavoval si retro dizajn, ktorý sa plynulo napojí na MI 1/2. Pixel art grafika starého štýlu vo vysokom rozlíšení. Bezchybný paralaxný skroling, filmové efekty, DOF /depth of field/, veľa alfy a svetelných kontrastov. Všetko to, čo si v 1990 nemohli technicky dovoliť. Žiadna 3D grafika. Obtiažna adventúra bez tutorialu a nápovedy, ktorá vás nebude vodiť za ručičku. V tejto hre sa zaseknete a budete frustrovaní, ale všetky hádanky budú fér /pozn. beriem to ako vtip, viď stoporenie opice pri pohľade na banán do podoby hasáku v MI 1/. Inventár s najkrajšími ikonkami na svete. Jednotka mala predmety popísané iba textom, dvojka peknú grafiku a v trojke budú tak peknučké, že sa oblížete.

Plne rátal s tým, že sa väčšina kopií predá digitálnou cestou, chce však aj krabicové vydanie. Krabička je krabička. Ako truhlica s pokladom a v nej aj protipirátaska ochrana /pozn. v hre o pirátoch !/ v podobe papundekľového kolieska s kódmi. Chcel tam mať aj tzv. " dialog puzzles". Systém "bojáku" v hre, kde si navzájom sprosto po pirátsky nadávate a musíte zvoliť správnu kontra odpoveď, aby ste vyhrali. Krv sa však nepreleje. Ojedinelý jav v adventurách a nikto to odvtedy lepšie neurobil, pochválil sam seba.

SCUMM /pozn. script jazyk vyvinutý natívne pre jeho adventúry, práca aj Rona Gilberta/. Chce novú lepšiu verzia. SCUMM dokázal veci, ktoré vtedy konkurenčný LUA nedokázal ani vo sne. Počas obeda ste mohli vymyslieť nový skeč, myšlienku a poobede to už bolo v hre. SCUMM - rýchly, efektívny, flexibilný. A to sa hodí, lebo v tíme nechce mať viac ľudí ako 10 /pozn. nie 30, nie 20, ale 10/. Automaticky to síce znamená, že vývoj hry bude trvať dlhšie, ale bude to osobné, intímne, urobené s láskou. Opičia láska. Nie doslovne.

Pozor. Je ochotný urobiť tretie pokračovanie za jednej hlavnej podmienky a to, že musí byť vlastníkom tohto herného IP /pozn. dnes je to samo Disney !/. Ron Gilbert strávil príliš veľa času tvorbou hier, ktorých intelektuálne vlastníctvo patrilo niekomu inému. Ak by bolo po jeho, tak by mu to umožnilo nechať aj ostatných robiť si vlastné fanúšikovské opičie projekty. A jeho vlastná hra sa bude volať Monkey Island 3a. Všetky hry po druhom diele, ktoré nie sú jeho dielom v jeho Monkey Island univerze proste neexistujú. Tretí diel bude pokračovať presne tam, kde skončil ten druhý, aj keď s rešpektom ku práci druhých dev tímov na už vydaných MI hrách. A plánuje si z nich požičať niektoré zaujímavé nápady alebo postavy /pozn. demonická lebka Murray a zombie čajka z ToMI sú na rane/, až tak kruto obmedzený zas nie je.

Monkey Island 3a nebude tou hrou, ktorou mohla byť v roku 1992. Táto hra je stratená v čase. Dnes je iným človek, prešlo cez neho ďalšich 20 rokov nových životných skúseností. Aj tak však dúfa, že sa mu podarí ešte lepšia hra ako bolo v pláne. A herné média nedostanú hotovú hru v predstihu. Dobre pozná dôvody, prečo sa to tak robí, ale chce, aby to hrali spolu s hráčmi. A snáď mu za to Metacritic skóre nebudú nikto torpédovať.

Chcel kompletné nahovorenie. Svojho času o tom snívali, dnes je to hravo možné. Ak sa aj bude snažiť prachy zohnať cez Kickstarter nebude oblečený ako korzár škemrajúci o váš bakšiš /pozn. nakoniec na KS došlo pri inej jeho adventúrke - Thimbleweed Park/. Asi najviac chce, aby hra vznikla tak, ako to vidí v hlave. Bez tlaku na to, aby vyzerala ako to chce niekto iný. Najradšej by sa počas tvorby na nejakú dobu úplne stratil. Žiadne priebežné info, odrobinky, žiadne prehnané hype. Občas nejaká malá kostička, z ktorej by bol extra nadšený, alebo ho pobavila. Ak sa všetko vyššie naplní, tu hru budete milovať, to vám sľubuje. Koniec exkurzie v čase.

------------------------------------------------------------

 

blog Ron Gilberta na deň všetkých bláznov - suchý oznam, že maká na ďalšom Monkey Island

Prítomnosť. Chodím k nemu na jeho sajtu pravidelne od 2004 roku a téma Monkey Island je tam preberaná samozrejme často. Jeho milované dielo. Preto aj vyššie spomenutá typická litánia, čo by mohlo byť, keby sa zadarilo. Prvý apríl tam uňho bol vždy bez srandy. Ron sa v tejto duchaplnej tradícií nevidel, až do tohto roku, ako vidíte na priloženom snapshote obrazovky. Aby ste to pochopili lepšie. Všetci čakali, kedy sa Ronovi splní jeho sen. Preslávený Scummbar.com sa stihol medzitým pár krát zrušiť a opäť reštartovať a zase zrušiť. Za 31 rokov od prvého dielu ľudia zostarli a niektorí aj zomreli. A nakoniec sme sa dočkali.

Oficiálna stránka hry. Zišlo sa jadro starej zostavy. Ron Gilbert, Dave Grossman /autorská dvojička MI sveta/, Michael Land /pôvodná hudba v MI 1/, Peter McConnell /pôvodná hudba v MI 2 /, Clint Bajakian /pôvodná hudba v MI 2/ a mnoho ďalších. David Fox je hlavný kóder a stará pasta z Lucas Arts. Jenn Sandercock je producent /bol aj pre Thimbleweed Park hru Rona Gilberta/. Vracia sa Alexandra Boyd ako hlas guvernérky Elaine Marley a Dominic Armato ako Guybrush Threepwood je tu tiež. Hra bude hotová v tomto roku a postupne predpokladám dostupná na všetky platformy. PC, konzoly, Switch, mobily.

Čo nám teda ten kratučký teaser hovorí. Ron Gilbert s vlastnou firmou Terrible Toybox v spolupráci s Devolver Digital /rodinný podnik, ktorý začínal ako producent pre malé indie veci/ a s Lucasfilm Games /Disney, majiteľ Monkey Island značky/ pracujú na novej Monkey Island hre. Aj keď sa Ron zastrájal, že chce to IP vlastniť, tak k tomu zjavne nedošlo. Pravdepodobne, ale dostal pri jej tvorbe úplne voľnú ruku. Slon v miestnosti, o ktorom sa ani na blogu u Rona veľmi nehovorí je použitý štýl grafiky v hre.

Na tej pre Monkey Island 1 a 2 robila dnes známa celebrita Steve Purcell, čo je vyštudovaný profesionál. Sam & Max to je Purcell. Obidvoje MI 1 a 2 ručne nakreslil s vodovkami, pastelkami a potom sa to digitalizovalo najčastejšie do VGA rozlišenia v 2 až 256 farbách /Purcell hovorí, že to bol pôrod napchať do 320x200 v 16 farbách a zásadne mu to zasahovalo to kreatívnej voľnosti/. Return to Monkey Island však ukazuje niečo ako lacnú "flash" vektorovú grafiku a ani stopu po luxusnom pixel arte /paradoxne tie hrubé "pixely" vlastne vznikli degradáciou pôvodnej super hires maľovanej predlohy/. Plne si uvedomujem ekonomickú stránku celej veci, prachy asi vidlami nerozhadzujú plus tu stále straší Covid epidémia a beží tretia svetová vojna. Fanúšikovia však nepochybne čakali skôr ručnú práca vo vyššom rozlíšeni ala Curse of Monkey Island. Prvý diel stál svojho času 200K USD a urobili ho za 9 mesiacov. Rozpočet pripravovaného Návratu na Opičí ostrov je určite vysoko nad jeden inflačný milión a robia na tom už vyše dvoch rokov /v úplnej tajnosti/. Projekt budem priebežne sledovať a s prípadnými pikoškami sa podelím.